Vatikán · 400. výročie Baziliky svätého Petra

Dnešná Bazilika svätého Petra stojí na mieste staršej baziliky, ktorá bola v 4. storočí za cisára Konštantína postavená nad predpokladaným hrobom apoštola Petra. Pre zlý stavebný stav sa začiatkom 16. storočia začala výstavba novej baziliky. Na jej plánovaní sa okrem iných podieľali Donato Bramante, Raffael, Michelangelo a Carlo Maderno. Stavba preto spája rôzne fázy renesancie a baroka.

Nová Bazilika svätého Petra bola vysvätená 18. novembra 1626 pápežom Urbanom VIII. Vysvätenie znamenalo dokončenie stavebného projektu, ktorý trval viac než jedno storočie. Urban VIII. bol pápežom od roku 1623 a ovplyvnil vývoj Pápežského štátu i výzdobu Ríma. Počas jeho vlády získala Bazilika svätého Petra ďalšie prvky barokovej podoby vrátane baldachýnu nad hlavným oltárom, ktorý vytvoril Gian Lorenzo Bernini.

Bazilika svätého Petra nie je rímskym biskupským kostolom – túto funkciu má San Giovanni in Laterano –, ale hlavnou pápežskou bazilikou a centrom Vatikánskeho štátu. V jej vnútri sa podľa katolíckej tradície nachádza hrob apoštola Petra, ktorý je považovaný za prvého rímskeho biskupa. Stavba je preto úzko spätá s dejinami pápežstva a katolíckej cirkvi. Zároveň patrí k najvýznamnejším dielam európskych dejín umenia a architektúry.

Výber tejto udalosti súvisí so 400. výročím vysvätenia dnešnej stavby. Nevzťahuje sa teda na založenie prvej Konštantínovej baziliky, ale na dokončenie a cirkevné vysvätenie novej stavby. Zobrazenú osobu nemožno na základe dostupných údajov s istotou určiť; ako osoba historicky bezprostredne spojená s udalosťou vysvätenia prichádza do úvahy pápež Urban VIII.