San Marino · 300. výročie úmrtia Isaaca Newtona

Isaac Newton ovplyvnil vedecké myslenie Európy na prelome 17. a 18. storočia. Vo svojom diele *Philosophiae Naturalis Principia Mathematica*, ktoré vyšlo v roku 1687, sformuloval tri pohybové zákony a zákon univerzálnej gravitácie. Opísal tak pozemské deje aj pohyby nebeských telies jednotným matematickým prístupom. Teória gravitácie okrem iného vysvetlila obežné dráhy planét a vytvorila spojenie medzi astronómiou a fyzikou.

Newton sa intenzívne zaoberal aj optikou. Skúmal zloženie bieleho svetla a ukázal, že ho možno rozložiť na rôzne farby. Na zníženie farebných lemov vznikajúcich v ďalekohľadoch vyvinul zrkadlový ďalekohľad. Aj v oblasti matematiky pracoval na metódach, ktoré prispeli k rozvoju diferenciálneho a integrálneho počtu. Tieto výsledky vznikali čiastočne súčasne s prácami Gottfried Wilhelm Leibniz; medzi prívržencami oboch učencov neskôr vypukol dlhotrvajúci spor o prvenstvo.

Popri výskume Newton zastával aj verejné funkcie. Pracoval pre anglickú mincovú správu a podieľal sa na boji proti falšovaniu mincí. Okrem toho stál na čele Royal Society, vedeckej spoločnosti v Londýne. Jeho vplyv tak presiahol rámec akademického výskumu a prepájal vedeckú, štátnu a inštitucionálnu oblasť.

Pripomínanie výročia jeho úmrtia súvisí s rozvojom novovekých prírodných vied. Newtonove spisy boli v Európe dlhý čas vnímané ako základ klasickej mechaniky a matematicky opísaného poriadku prírody. Výročie preto poskytuje príležitosť pripomenúť si osobnosť, ktorej práce trvalo prepojili fyziku, astronómiu a matematiku a ktorá ovplyvnila vedecký jazyk nasledujúcej éry.