Rakúsko · 200. výročie úmrtia Ludwig van Beethoven

Ludwig van Beethoven sa narodil v Bonn a ako mladý hudobník sa usadil vo Wien. Mesto zostalo až do konca jeho života jeho najdôležitejším miestom bývania a tvorby. Najprv tam vystupoval predovšetkým ako klavirista a v šľachtických i meštianskych kruhoch si získal meno skladateľa. Jeho činnosť súvisí s premenou hudobnej kultúry okolo roku 1800: hudba sa čoraz častejšie uvádzala aj mimo dvorských inštitúcií a širšie publikum ju vnímalo ako vyjadrenie osobných a spoločenských ideí.

Beethoven nadviazal na formy viedenského klasicizmu, ale ďalej ich rozvinul. V jeho symfóniách, klavírnych sonátach a sláčikových kvartetách získali témy, kontrasty a rozvíjanie hudobných motívov dovtedy nepoznanú dramatickú podobu. K jeho scénickým dielam patrí opera *Fidelio*, k jeho duchovným kompozíciám *Missa solemnis*. Deviata symfónia s zhudobnením Schillerovej „Ode an die Freude“ sa neskôr stala celoeurópskym symbolom; melódia poslednej vety dnes slúži ako hymna Europäischen Union.

Jeho život poznačovala postupujúca nedoslýchavosť, ktorá napokon viedla takmer k úplnej hluchote. Beethoven napriek tomu pokračoval v kompozičnej práci a aj za týchto podmienok vytvoril diela, ktoré neboli odkázané na jeho vlastné verejné vystupovanie ako klaviristu. Takzvaný Heiligenstädter Testament, osobný dokument z roku 1802, poskytuje pohľad na jeho vtedajšiu duševnú krízu a na jeho rozhodnutie pokračovať v práci napriek zdravotným problémom.

Táto príležitosť má pre Rakúsko bezprostredný význam, pretože Beethoven strávil najväčšiu časť svojho dospelého života vo Wien a tam našiel svoje umelecké prostredie. Mesto bolo dejiskom jeho verejných úspechov, sporov s objednávateľmi a vydavateľmi, ako aj vzniku mnohých diel. Rakúska pamätná minca preto môže pripomínať jeho osobnosť aj dejiny hudby vo Wien, s ktorými je jeho tvorba úzko spätá.