Vatikán · 1950 rokov od mučeníckej smrti Petra a Pavla

Peter a Pavol patria k prvej generácii kresťanstva a v cirkevnej tradícii sú úzko spätí s Rímom. Peter, pôvodne rybár z Galiley, bol jedným z dvanástich Ježišových apoštolov. Evanjeliá ho vykresľujú ako hovorcu okruhu učeníkov. Jeho vyznanie Ježiša ako Krista sa neskôr stalo jedným zo základov učenia o osobitnom poslaní Petra. Rímskokatolícka cirkev chápe pápeža ako jeho nástupcu v biskupskom úrade v Ríme.

Pavol, spočiatku známy pod menom Saul, pochádzal z Tarzu, bol židovského pôvodu a rímskym občanom. Po tom, ako prenasledoval rané kresťanské spoločenstvo, stal sa po zážitku obrátenia sám misionárom. Počas viacerých ciest zakladal a spravoval spoločenstvá najmä vo východnom Stredomorí. Jeho listy zachované v Novom zákone sa zaoberajú otázkami viery a problémami raných spoločenstiev. Pre svoju činnosť medzi nežidovským obyvateľstvom sa označuje ako „apoštol národov“.

Nový zákon bezprostredne nehovorí o smrti oboch apoštolov. Podľa ranokresťanskej tradície však zomreli v Ríme počas vlády cisára Nera. Peter mal byť ukrižovaný a Pavol ako rímsky občan popravený sťatím. Presné roky a okolnosti nemožno historicky spoľahlivo určiť; ich smrť sa často zaraďuje do obdobia nerónskeho prenasledovania kresťanov po požiari Ríma v roku 64. Jubilejné datovanie z roku 2017 vychádza z tradičného datovania do roku 67.

Obaja sa liturgicky spoločne slávia 29. júna. Nad miestami uctievanými ako ich hroby vznikli Bazilika svätého Petra vo Vatikáne a Bazilika svätého Pavla za hradbami. Pre Vatikánsky mestský štát sa preto výročie ponúkalo, pretože Peter je spojený s pápežským úradom a obaja apoštoli s počiatkami rímskej cirkvi.