Slovensko · 700. výročie mincovne Kremnica

Kremnica sa nachádza v rudonosnej oblasti stredného Slovenska, ktorá v stredoveku patrila Uhorskému kráľovstvu. Ložiská zlata a striebra robili túto oblasť z hospodárskeho hľadiska zaujímavou pre panovníkov. Ťažba drahých kovov a ich spracovanie na mince spolu úzko súviseli: vlastná mincovňa uľahčovala kontrolu nad vyťaženým kovom a výrobou kráľovských peňazí.

Právny základ vzostupu Kremnice bol vytvorený za vlády uhorského kráľa Karola I., známeho aj ako Karol Róbert z Anjou. V roku 1328 udelil mestu status slobodného kráľovského banského mesta a povolil tam zriadenie mincovne. Kremnica sa tým začlenila do kráľovského hospodárskeho a správneho systému. Razba mincí nesúvisela iba s baníctvom, ale aj s menovou politikou kráľovstva. V tomto období sa v Uhorsku razili okrem iného zlaté mince podľa vzoru florentského florénu; kremnická mincovňa sa na tomto vývoji podieľala.

V priebehu stáročí sa menili politické pomery aj meny. Kremnica najprv patrila Uhorskému kráľovstvu, neskôr Československu a napokon Slovensku. Mincovňa tieto zmeny pretrvala a zostala spojená s výrobou mincí. Jej história tak odráža aj štátne zmeny v strednej Európe.

Emisný námet pamätnej mince upriamuje pozornosť menej na jednu osobu než na inštitúciu a jej dlhodobú činnosť na jednom mieste. Založenie mincovne zároveň predstavuje prepojenie baníctva, kráľovskej finančnej správy a remeselnej techniky razby v stredovekej Kremnici. Výber výročia umožňuje zhrnúť tento vývoj, ako aj pretrvávajúcu úlohu mesta v dejinách slovenského mincovníctva na jednej minci.