Estónsko · Veteráni estónskych obranných síl (séria: Odpor)

Estónske obranné sily súvisia s vývojom Estónska od založenia štátu až po obnovenie štátnej nezávislosti. Prvé estónske vojenské jednotky boli vytvorené v roku 1918. V následnej vojne za slobodu v rokoch 1918 až 1920 Estónsko bránilo svoju nezávislosť proti sovietskym vojskám a nemeckým slobodným zborom. Po druhej svetovej vojne a začlenení Estónska do Sovietskeho zväzu boli vlastné ozbrojené sily rozpustené.

Po znovuzískaní nezávislosti začalo Estónsko nanovo budovať svoju obrannú organizáciu. Patria k nej pravidelné ozbrojené sily a na dobrovoľnom členstve založený Kaitseliit, estónska liga obrany. Od 90. rokov 20. storočia sa estónski vojaci a vojačky zúčastňovali aj na medzinárodných misiách, okrem iného v rámci misií Organizácie Spojených národov, NATO a Európskej únie. Pojem veteráni sa tak vzťahuje na ľudí, ktorí slúžili v estónskych obranných štruktúrach v rôznych obdobiach a za rozdielnych podmienok nasadenia.

Zaradenie do série „Odpor“ odkazuje na estónsku pamäť na zachovanie a obnovenie štátnej samostatnosti. Patrí sem ozbrojený boj za nezávislosť po roku 1918, ako aj odpor proti sovietskej vláde a politická cesta k opätovnej štátnosti. Veteráni v tejto súvislosti stelesňujú praktickú stránku obrany krajiny: predstavujú tých, ktorí zasvätili svoju službu ochrane štátu.

Výber tejto témy preto nenadväzuje na jednu konkrétnu bitku ani na určitú osobu. V centre pozornosti stojí skupina, ktorej služba spája rôzne obdobia estónskych dejín. Pamätná minca zároveň ponúka možnosť pripomenúť okrem historických foriem odporu aj pretrvávajúcu úlohu obranných síl v nezávislom Estónsku.