SOM BU

Po oslobodení Luxemburska v druhej svetovej vojne zaviedlo veľkovojvodstvo všeobecnú vojenskú povinnosť. Toto rozhodnutie súviselo so skúsenosťami z nemeckej okupácie a s následným začlenením krajiny do západného bezpečnostného systému. Luxembursko patrilo v roku 1949 medzi zakladajúcich členov NATO a tým sa zaviazalo, že napriek svojej malej rozlohe prispeje vlastným podielom k spoločnej obrane.

V roku 1967 bola vojenská povinnosť zrušená. Odvtedy sa luxemburská armáda opiera o osoby, ktoré sa dobrovoľne rozhodnú pre vojenskú službu, ako aj o profesionálnych vojakov a civilných zamestnancov. „Dobrovoľnícka armáda“ pritom neznamená, že služba je neplatená alebo dobrovoľnícka v zmysle čestnej činnosti, ale že nikto nie je povolaný na základe všeobecnej služobnej povinnosti. Táto zmena zodpovedala obmedzeným personálnym možnostiam krajiny a viedla k vytvoreniu menších ozbrojených síl, ktoré sú trvalo k dispozícii.

Úlohy armády sa neobmedzujú na obranu vlastného štátneho územia. Luxembursko sa v rámci svojich možností zapája do spoločných operácií a štruktúr NATO, Európskej únie a Organizácie Spojených národov. Patria sem okrem iného príspevky k mierovým misiám, mnohonárodným jednotkám, logistickej podpore a humanitárnej pomoci. Krajina pri tom často úzko spolupracuje s ozbrojenými silami spojeneckých štátov, najmä Belgicka.

Veľkovojvoda Henri je od roku 2000 hlavou luxemburského štátu. V čase vydania mince mal aj ústavné postavenie vo vzťahu k ozbrojeným silám. Jeho portrét tak vytvára spojenie medzi armádou a štátom. Zároveň zodpovedá luxemburskej praxi zobrazovať úradujúceho veľkovojvodu na národných stranách euromincí.

Výročie poskytlo príležitosť pripomenúť trvalú zmenu v luxemburskej obrannej politike: prechod od armády založenej na odvode k ozbrojeným silám na dobrovoľnom základe. Mince sa teda nevzťahuje na jednu konkrétnu vojenskú operáciu, ale na organizačnú formu platnú od roku 1967.