Luxembursko · 50 rokov mosta veľkovojvodkyne Charlotte

Most Großherzogin-Charlotte-Brücke vznikol v súvislosti so sprístupnením územia Kirchberg-Plateau. Luxembursko sa od 50. rokov etablovalo ako jedno z pracovísk európskych spoločenstiev. Na vtedy ešte málo zastavanej plošine sa plánovali administratívne budovy pre európske inštitúcie. Na jej rozvoj bol v roku 1961 založený štátny fond na sprístupnenie územia. Nový most mal preklenúť hlboko zarezané údolie rieky Alzette a vytvoriť priame spojenie; predtým bol Kirchberg zo západnej časti hlavného mesta dostupný iba obchádzkami.

Stavbu navrhol nemecký architekt Egon Jux a postavili ju v rokoch 1962 až 1966. Jej výrazný červený náter viedol k zaužívanému označeniu „Rote Brücke“. Konštrukciu tvorí oceľový komorový nosník, ktorý vedie ponad mestskú štvrť Pfaffenthal. Svojím veľkým rozpätím, prevažne bez podpier, most zároveň ovplyvnil ďalší urbanistický rozvoj Kirchbergu. Neskôr tam okrem európskych inštitúcií vznikli aj obytné zóny, kultúrne zariadenia, vysokoškolské budovy a finančná štvrť. V rámci prestavby dostal most aj koľaje pre luxemburskú električku a širšie chodníky pre pešiu a cyklistickú dopravu.

Most bol pomenovaný po veľkovojvodkyni Charlotte, ktorá vládla Luxembursku od roku 1919 do roku 1964. Po nemeckej invázii v roku 1940 odišla so svojou rodinou a vládou do exilu. Odtiaľ sa okrem iného prihovárala luxemburskému obyvateľstvu prostredníctvom rozhlasových prejavov. Po návrate v roku 1945 sa stala symbolom obnovenej štátnej nezávislosti. V roku 1964 abdikovala v prospech svojho syna Jeana.

Výročie bolo vhodnou príležitosťou na vydanie mince, pretože most nie je iba dopravnou stavbou. Jeho vznik symbolizuje rozšírenie hlavného mesta na Kirchberg-Plateau a úlohu Luxemburska ako sídla európskych inštitúcií. Motív tak spája národné dejiny, rozvoj mesta a európsku integráciu.