Taliansko · 1. výročie Európskej ústavy

Takzvaná Európska ústava bola z právneho hľadiska „Zmluvou o Ústave pre Európu“. Jej cieľom bolo nanovo usporiadať existujúce európske zmluvy a zjednodušiť fungovanie Európskej únie, ktorá po niekoľkých rozšíreniach narástla na 25 členských štátov. Medzi plánované novinky patrili jednotná právna subjektivita EÚ, jasnejšie vymedzené právomoci, zmenené pravidlá hlasovania a nové inštitucionálne funkcie. Charta základných práv sa tiež mala stať záväznou súčasťou európskeho zmluvného práva.

Text pripravil Európsky konvent pod vedením bývalého francúzskeho prezidenta Valéry Giscard d’Estaing. Zástupcovia vlád a parlamentov členských štátov, Európskeho parlamentu a Európskej komisie v ňom rokovali o budúcom usporiadaní Únie. K podpisu došlo 29. októbra 2004 v Ríme, v sále Horatiov a Curiatiov na Kapitole. Už v roku 1957 tam boli podpísané Rímske zmluvy, ktorými boli založené Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom. Taliansko a Rím preto mali k tomuto projektu bezprostredný historický vzťah.

Aby mohla ústavná zmluva nadobudnúť platnosť, museli ju všetky členské štáty ratifikovať podľa svojich príslušných postupov. V niekoľkých krajinách s ňou parlamenty alebo obyvatelia súhlasili. Referendá vo Francúzsku a v Holandsku však zmluvu v roku 2005 odmietli. Preto nikdy nenadobudla platnosť. Mnohé z jej inštitucionálnych ustanovení boli neskôr v pozmenenej podobe prevzaté do Lisabonskej zmluvy, ktorá platí od roku 2009.

Spojenie Európy s býkom pochádza z gréckej mytológie. Zeus sa priblížil k fénickej kráľovskej dcére Európe v podobe býka a odviedol ju na Krétu. Tento príbeh sa stal rozšíreným obrazovým zosobnením kontinentu. Pre Taliansko predstavilo vydanie mince možnosť zobraziť zmluvu podpísanú v Ríme ako krok k zjednoteniu Európy, hoci jej neúspech v ratifikačnom procese bol v čase vydania už predvídateľný.