Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 523 2024
Blister
Neobehová kvalita/BU
Blister BU
Nemecko · 175. výročie Paulskirchenverfassung
Náklad19 000
Emisná cena20,95 €
Dátum vydania21. 3. 2024
BalenieBlister
Nápis na hraneEINIGKEIT UND RECHT UND FREIHEIT + spolkový orol
Trhová cena24,90 €
Varianty
1Nemecko, A · A · Mincovná značka A · BU · Blister · Náklad 19 000
K emisnému nákladu
Minca pripomína 175. výročie Frankfurter Verfassung („Paulskirchenverfassung“), prvý pokus o celoštátnu ústavu zjednoteného Nemecka. Motív zobrazuje Paulskirche pri vstupe poslancov Nationalversammlung, ako aj listinu ústavy a brko ako symboly frankfurtského parlamentu. Nad nimi sú znázornené ženské alegórie jednoty, práva a slobody, ako aj čierno-červeno-zlatá vlajka; na okraji je nápis „PAULSKIRCHENVERFASSUNG 1849“.
Motív
Motív zobrazuje tematické prvky v niekoľkých navzájom sa prekrývajúcich rovinách. V popredí sa nachádza perspektívne zobrazenie Paulskirche pri vstupe poslancov Národného zhromaždenia. Prekrýva zobrazenie ústavnej listiny a písacieho pera ako symbolov výsledku frankfurtského parlamentu. Nad nimi sú zobrazené tri ženské alegórie jednoty, práva a slobody, ako aj trojfarebná vlajka (čierno-červeno-zlatá). Pôsobivý trojrozmerný reliéf mince vyvoláva predstavu nadčasovosti demokratických princípov, ktoré boli v ústave z Paulskirche po prvýkrát zásadným spôsobom zakotvené v písomnej podobe. Na okraji vnútornej časti mince sa tiahne nápis „PAULSKIRCHENVERFASSUNG 1849“. V dolnej časti sú uvedené rok vydania „2024“, skratka vydávajúceho štátu „D“, označenie príslušnej mincovne („A“, „D“, „F“, „G“ alebo „J“) a iniciály umelca Bodo Broschat z Berlína.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Frankfurtské národné zhromaždenie vzniklo z marcovej revolúcie v roku 1848. V mnohých nemeckých štátoch občania požadovali politickú spoluúčasť, slobodu tlače, základné práva a národnú jednotu. Poslanci zvolení podľa odlišných pravidiel jednotlivých štátov sa zišli 18. mája 1848. Boli medzi nimi najmä právnici, profesori, úradníci a ďalší príslušníci vzdelaného meštianstva; ženy nemali aktívne ani pasívne volebné právo.
Miesto zasadania poskytol evanjelický kostol Paulskirche vo Frankfurte nad Mohanom. Jeho veľký a prehľadný interiér bol vhodnejší na parlamentné zhromaždenie než existujúce svetské budovy mesta. Odvtedy sa kostol považuje za pamätné miesto dejín nemeckej demokracie. Dnešná stavba bola po zničení počas druhej svetovej vojny obnovená a v roku 1948, pri storočnej spomienke na národné zhromaždenie, opäť otvorená.
Poslanci museli zároveň vytvoriť štátne usporiadanie a reagovať na aktuálne konflikty. Sporné boli okrem iného hranice budúcej ríše, vzťah k Rakúsku a Prusku, ako aj otázka, či sa Nemecko má stať republikou alebo monarchiou. Napokon prijatý návrh predpokladal federálny ústavný štát s parlamentom, vládou, nezávislým súdnictvom a dedičným cisárom na čele. Katalóg základných práv upravoval okrem iného rovnosť pred zákonom, slobodu vierovyznania a svedomia, slobodu názoru a tlače, ako aj zrušenie stavovských privilégií.
Pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV. odmietol ponúknutú cisársku hodnosť. Ani viaceré vlády jednotlivých nemeckých štátov nový poriadok neuznali. Národné zhromaždenie tým stratilo svoj politický základ; jeho zvyšok, ktorý sa presunul do Stuttgartu, bol v júni 1849 rozpustený.
Hoci ústava nenadobudla trvalú platnosť, jej predstavy o základných právach a parlamentné princípy ovplyvnili neskoršie nemecké ústavy. Výročie preto poskytlo príležitosť pripomenúť si konfliktné začiatky parlamentarizmu, národného zjednotenia a ústavne zaručených slobôd v Nemecku.
Miesto zasadania poskytol evanjelický kostol Paulskirche vo Frankfurte nad Mohanom. Jeho veľký a prehľadný interiér bol vhodnejší na parlamentné zhromaždenie než existujúce svetské budovy mesta. Odvtedy sa kostol považuje za pamätné miesto dejín nemeckej demokracie. Dnešná stavba bola po zničení počas druhej svetovej vojny obnovená a v roku 1948, pri storočnej spomienke na národné zhromaždenie, opäť otvorená.
Poslanci museli zároveň vytvoriť štátne usporiadanie a reagovať na aktuálne konflikty. Sporné boli okrem iného hranice budúcej ríše, vzťah k Rakúsku a Prusku, ako aj otázka, či sa Nemecko má stať republikou alebo monarchiou. Napokon prijatý návrh predpokladal federálny ústavný štát s parlamentom, vládou, nezávislým súdnictvom a dedičným cisárom na čele. Katalóg základných práv upravoval okrem iného rovnosť pred zákonom, slobodu vierovyznania a svedomia, slobodu názoru a tlače, ako aj zrušenie stavovských privilégií.
Pruský kráľ Friedrich Wilhelm IV. odmietol ponúknutú cisársku hodnosť. Ani viaceré vlády jednotlivých nemeckých štátov nový poriadok neuznali. Národné zhromaždenie tým stratilo svoj politický základ; jeho zvyšok, ktorý sa presunul do Stuttgartu, bol v júni 1849 rozpustený.
Hoci ústava nenadobudla trvalú platnosť, jej predstavy o základných právach a parlamentné princípy ovplyvnili neskoršie nemecké ústavy. Výročie preto poskytlo príležitosť pripomenúť si konfliktné začiatky parlamentarizmu, národného zjednotenia a ústavne zaručených slobôd v Nemecku.