2 eurá proof

Talianske vojenské letectvo má dlhšiu históriu než samostatné letectvo. Spočiatku boli lietadlá a vzducholode podriadené armáde, respektíve námorníctvu. Počas taliansko-tureckej vojny v rokoch 1911/12 Taliansko nasadilo lietadlá na prieskum a zhadzovanie bômb. Počas prvej svetovej vojny sa vojenské letectvo rozvinulo na samostatnú oblasť nasadenia, organizačne však naďalej zostalo súčasťou existujúcich zložiek ozbrojených síl.

Dňa 28. marca 1923 bola za fašistickej vlády založená **Regia Aeronautica**, „kráľovské letectvo“, ako samostatná zložka ozbrojených síl. Organizačne tak bola postavená na rovnakú úroveň ako armáda a námorníctvo. V nasledujúcich rokoch sa letectvo využívalo aj na štátnu prezentáciu, napríklad prostredníctvom rekordných letov a skupinových letov na veľké vzdialenosti. Zároveň bola Regia Aeronautica nasadená v talianskych koloniálnych vojnách, v španielskej občianskej vojne a počas druhej svetovej vojny.

Po prímerí v roku 1943 boli talianske vzdušné sily rozdelené: jedna časť bojovala po boku Spojencov, druhá podliehala fašistickej Talianskej sociálnej republike. Po zrušení monarchie v roku 1946 odpadlo označenie „Regia“; odvtedy znie názov **Aeronautica Militare**.

Po druhej svetovej vojne bolo letectvo znovu vybudované v podmienkach republikánskeho štátneho zriadenia. Po pristúpení Talianska k NATO v roku 1949 bolo začlenené do západného spojeneckého systému. K jeho dnešným úlohám patrí monitorovanie a obrana talianskeho vzdušného priestoru, príspevky k medzinárodným operáciám, ako aj pátracie a záchranné úlohy. Lietadlá a vrtuľníky tejto zložky ozbrojených síl sa nasadzujú aj pri prírodných katastrofách a na zdravotnícku prepravu.

Výročie sa teda vzťahuje na inštitucionálne osamostatnenie v roku 1923, nie na začiatok talianskeho vojenského letectva ako takého. Bezprostredným podnetom na pripomenutie tohto vývoja na obehovej minci bolo sté výročie.