Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 136 2013
Sada obehových mincí
PP
SOM PP
Nemecko · Spoločné vydanie, Nemecko – Francúzsko, 50. výročie Élysée-Vertrag
Náklad155 000
Emisná cena22,00 €
Dátum vydania22. 1. 2013
BalenieSada obehových mincí
Nápis na hraneEINIGKEIT UND RECHT UND FREIHEIT + spolkový orol
Cena súpravy (2 mincí)49,00 €
Údaj o náklade zdroja: 35000 | 30000
Varianty
5Nemecko, A · A · Mincovná značka A · PP · Sada obehových mincí · Náklad 35 000
Nemecko, D · D · Mincovná značka D · PP · Sada obehových mincí · Náklad 30 000
Nemecko, F · F · Mincovná značka F · PP · Sada obehových mincí · Náklad 30 000
Nemecko, G · G · Mincovná značka G · PP · Sada obehových mincí · Náklad 30 000
Nemecko, J · J · Mincovná značka J · PP · Sada obehových mincí · Náklad 30 000
K emisnému nákladu
Minca pripomína 50. výročie podpísania Élysée-Vertrag. Motív zobrazuje štylizované portréty signatárov Konrad Adenauer a Charles de Gaulle s ich podpismi. Medzi nimi sú nápisy „50 ANS ROKOV“ a „2013“, doplnené označeniami „TRAITÉ DE L’ÉLYSÉE“ a „ÉLYSÉE-VERTRAG“.
Motív
Minca, ktorú navrhli Yves Sampo z Monnaie de Paris, Stefanie Lindner zo Staatlichen Münze Berlin, Alina Hoyer (Berlin) a Sneschana Russewa-Hoyer (Berlin), zobrazuje štylizované portréty signatárov Élysée-Vertrag (vtedajšieho kancelára Bundesrepublik Deutschland Konrad Adenauer a vtedajšieho prezidenta Francúzskej republiky Charles de Gaulle) s ich podpismi, medzi nimi nápis „50 ROKOV“ a rok „2013“, ako aj nápis „TRAITÉ DE L’ÉLYSÉE“ na hornom a nápis „ÉLYSÉE-VERTRAG“ na dolnom okraji vnútorného poľa mince. Značka mincovne („A“, „D“, „F“, „G“ alebo „J“) a značka vydávajúceho štátu („D“) sú viditeľné na pravom okraji vnútorného poľa mince.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Élyzejská zmluva bola uzavretá 22. januára 1963 v parížskom Élysée-Palast. Bola výsledkom dlhšieho zbližovania medzi Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskom. Po niekoľkých vojnách, nemeckej okupácii Francúzska a zločinoch druhej svetovej vojny mala byť niekdajšia rivalita nahradená trvalo upravenou spoluprácou. Už v 1950. rokoch oba štáty spolupracovali na budovaní Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
Zmluva zaväzovala vlády k pravidelným konzultáciám. Tie sa týkali najmä zahraničnej politiky, obrany a otázok vzdelávania a mládeže. Nevytvorila tým nový európsky orgán, ale inštitucionalizovala bilaterálnu koordináciu. Bezprostredným dôsledkom bolo založenie Deutsch-Französisches Jugendwerk v roku 1963. Výmenné programy, partnerstvá miest a stretnutia žiačok, žiakov a študentov mali podporiť porozumenie aj v spoločenskej oblasti.
Konrad Adenauer bol v rokoch 1949 až 1963 prvým spolkovým kancelárom Spolkovej republiky. Jeho politika smerovala k začleneniu Západného Nemecka do západných aliancií a k európskej spolupráci. Charles de Gaulle, významný predstaviteľ „Slobodného Francúzska“ počas druhej svetovej vojny, bol od roku 1959 prezidentom Piatej Francúzskej republiky. Obaja politici sledovali cieľ úzkej nemecko-francúzskej spolupráce, hoci ich predstavy o zahraničnopolitickom smerovaní Európy sa úplne nezhodovali.
Tieto rozdiely sa prejavili pri nemeckej ratifikácii: Bundestag postavil pred zmluvu preambulu, ktorá výslovne zdôrazňovala vzťahy so Spojenými štátmi, NATO a európsku integráciu. De Gaulle naopak presadzoval Európu viac nezávislú od USA.
Nemecko a Francúzsko vydali v roku 2013 mince so spoločným návrhom. Voľba zosúladeného motívu zodpovedala predmetu spomienky: Zmluva sa považuje za základ pravidelnej nemecko-francúzskej vládnej spolupráce a ovplyvnila politickú koordináciu oboch štátov v rámci Európy.
Zmluva zaväzovala vlády k pravidelným konzultáciám. Tie sa týkali najmä zahraničnej politiky, obrany a otázok vzdelávania a mládeže. Nevytvorila tým nový európsky orgán, ale inštitucionalizovala bilaterálnu koordináciu. Bezprostredným dôsledkom bolo založenie Deutsch-Französisches Jugendwerk v roku 1963. Výmenné programy, partnerstvá miest a stretnutia žiačok, žiakov a študentov mali podporiť porozumenie aj v spoločenskej oblasti.
Konrad Adenauer bol v rokoch 1949 až 1963 prvým spolkovým kancelárom Spolkovej republiky. Jeho politika smerovala k začleneniu Západného Nemecka do západných aliancií a k európskej spolupráci. Charles de Gaulle, významný predstaviteľ „Slobodného Francúzska“ počas druhej svetovej vojny, bol od roku 1959 prezidentom Piatej Francúzskej republiky. Obaja politici sledovali cieľ úzkej nemecko-francúzskej spolupráce, hoci ich predstavy o zahraničnopolitickom smerovaní Európy sa úplne nezhodovali.
Tieto rozdiely sa prejavili pri nemeckej ratifikácii: Bundestag postavil pred zmluvu preambulu, ktorá výslovne zdôrazňovala vzťahy so Spojenými štátmi, NATO a európsku integráciu. De Gaulle naopak presadzoval Európu viac nezávislú od USA.
Nemecko a Francúzsko vydali v roku 2013 mince so spoločným návrhom. Voľba zosúladeného motívu zodpovedala predmetu spomienky: Zmluva sa považuje za základ pravidelnej nemecko-francúzskej vládnej spolupráce a ovplyvnila politickú koordináciu oboch štátov v rámci Európy.