San Marino · 500. výročie narodenia Giorgia Vasariho

Giorgio Vasari pochádzal z Arezzo v Toskane a pôsobil najmä vo Florencii. Tam slúžil vojvodovi Medici Cosimovi I. Jeho profesionálne sebavedomie zodpovedalo všestrannému ideálu umelca renesancie: maliarstvo, architektúra, dvorské slávnostné podujatia a vzdelané zaoberanie sa umením boli úzko prepojené.

Vasariho najznámejším literárnym dielom sú životopisy talianskych maliarov, sochárov a architektov, ktoré boli prvýkrát vydané v roku 1550 a v rozšírenej podobe znovu vydané v roku 1568. Usporiadal v nich vývoj talianskeho umenia ako historický proces. Rozprávanie vedie od umelcov neskorého stredoveku cez florentskú ranú renesanciu až k Michelangelovi, ktorého Vasari osobitne vyzdvihoval. Hoci jeho správy obsahujú anekdoty, zaujaté hodnotenia a faktické chyby, trvalo ovplyvnili obraz mnohých renesančných umelcov. Zároveň prispeli k tomu, že umelci už neboli vnímaní iba ako remeselníci, ale ako individuálni tvorcovia s vlastným životopisom.

Ako architekt Vasari vo Florencii viedol výstavbu Uffizien, ktoré mali pôvodne slúžiť na umiestnenie správnych a súdnych úradov vojvodstva. S jeho menom sa spája aj krytá spojovacia chodba medzi Palazzo Vecchio a Palazzo Pitti. Tento takzvaný Vasari-Korridor vedie okrem iného ponad Ponte Vecchio a umožňoval vojvodskému dvoru cestu oddelenú od uličného priestoru medzi sídlom vlády a rezidenciou.

Námet zobrazený na minci pochádza zo starozákonnej Knihy Judit. Vdova Judit sa vydá do tábora nepriateľského veliteľa Holoferna, zabije ho a tým zachráni svoje ohrozené mesto. V renesančnom umení bola táto scéna zobrazovaná ako príklad odvahy, ľsti a víťazstva nad príliš mocným protivníkom. Práve sťatie hlavy poskytovalo maliarom príležitosť na dramatickú kompozíciu postáv.

Okrúhle výročie poskytlo San Marínu príležitosť vzdať poctu Vasarimu ako predstaviteľovi talianskej renesančnej kultúry. Tento malý štát na svojich pamätných minciach pravidelne spracúva témy zo spoločného talianskeho a európskeho kultúrneho dedičstva.