Blister BU

Louis Braille pochádzal z mesta Coupvray pri Paríži a bol synom sedlára. Ako malé dieťa si v dielni svojho otca poranil jedno oko. Infekcia sa rozšírila aj do druhého oka, takže úplne oslepol. Neskôr navštevoval v Paríži Kráľovský ústav pre mladých nevidiacich. Používali sa tam knihy s vystupujúcimi latinskými písmenami. Tie sa dali ohmatávať, ich čítanie však bolo pomalé; knihy boli navyše veľké a náročné na výrobu.

Východiskom pre vlastný Braillov systém písma bolo „nočné písmo“, ktoré vyvinul francúzsky dôstojník Charles Barbier. Malo vojakom umožniť odovzdávať správy bez svetla a hovoreného slova. Braille Barbierov systém zásadne zjednodušil. Jeho znaky sú založené na bunke zo šiestich hmatateľných bodov usporiadaných do dvoch stĺpcov. Rozličné kombinácie bodov označujú písmená, interpunkčné znamienka a ďalšie znaky. Vďaka tomu možno texty nielen čítať, ale pomocou vhodných pomôcok aj samostatne písať.

Braille vytvoril aj znakové systémy pre matematiku a hudbu. Bolo to mimoriadne dôležité najmä pre vyučovanie a odbornú prípravu. Neskôr pôsobil ako učiteľ v parížskom ústave pre nevidiacich a venoval sa aj hre na organe. Jeho písmo sa tam spočiatku presadzovalo len pomaly a v ústave bolo oficiálne zavedené až po jeho smrti. V priebehu 19. storočia sa následne rozšírilo medzinárodne.

Braillovo písmo sa dodnes používa v mnohých jazykoch a prispôsobuje sa ich špecifikám. Objavuje sa okrem iného v knihách, na obaloch liekov, vo výťahoch a vo verejných orientačných systémoch. Aj digitálne braillovské riadky zobrazujú obsah obrazoviek hmatateľne pomocou pohyblivých kolíkov.

Toto výročie bolo pre Taliansko príležitosťou pripomenúť si kultúrnu techniku používanú v celej Európe i na medzinárodnej úrovni. V centre pozornosti nestojí ani tak národný výkon ako prístup nevidiacich ľudí k písmu, vzdelaniu a samostatnej komunikácii.