2 eurá proof

Finálový turnaj sa konal v júni 1976 v Juhoslávii. Vtedy sa na samotnom finálovom turnaji zúčastnili iba štyri mužstvá; predtým sa museli kvalifikovať cez skupinové a štvrťfinálové zápasy. Československá reprezentácia zvíťazila v semifinále po predĺžení nad Holandskom 3:1. Vo finále v Belehrade sa stretla so Spolkovou republikou Nemecko, ktorá nastúpila ako úradujúci majster Európy a sveta.

Československo sa zásluhou Jána Švehlíka a Karola Dobiaša ujalo vedenia 2:0. Nemecko však vyrovnalo; na 2:2 upravilo krátko pred koncom riadneho hracieho času. Keďže v predĺžení už nepadol žiadny gól, o víťazovi finále majstrovstiev Európy po prvý raz rozhodol penaltový rozstrel. Po tom, čo nemecký hráč Uli Hoeneß prestrelil bránu, pristúpil k rozhodujúcemu pokutovému kopu Antonín Panenka. Oklamal brankára Seppa Maiera a pomaly poslal loptu do stredu brány. Tento spôsob kopu sa neskôr pod označením „Panenka“ stal ustáleným pojmom vo futbale.

Mužstvo reprezentovalo vtedajší spoločný štát Čechov a Slovákov. Osem hráčov základnej zostavy vo finále pochádzalo zo slovenskej časti krajiny, medzi nimi kapitán Anton Ondruš a strelci Švehlík a Dobiaš. Viacerí z nich patrili do slovenských klubov, ako bol Slovan Bratislava. Panenka naproti tomu hrával za Bohemians Prag.

Po rozpade Československa na začiatku roka 1993 vznikli zo spoločného zväzu samostatné české a slovenské národné mužstvá. Úspech z roku 1976 preto patrí do športových dejín oboch nástupníckych štátov. Pre Slovensko je toto výročie zároveň príležitosťou pripomenúť si významný podiel slovenských hráčov na vtedajšej reprezentácii a finále, ktoré je známe dodnes.