SOM BU

Sēlija, v nemčine známa aj ako Selonien, leží na juhovýchode Lotyšska južne od Daugavy a hraničí s Litvou. Región nemá súvisle a jednoznačne vymedzené administratívne hranice. Vymedzujú ho skôr spoločné historické, jazykové a kultúrne tradície. Patria k nemu oblasti v okolí miest Ilūkste, Viesīte a Aknīste; za jeho historické centrum sa považuje Sēlpils pri Daugave.

Názov pochádza od Selenov, baltského kmeňa, ktorý toto územie osídlil v stredoveku. Ich jazyk postupne zanikol, zanechal však stopy v miestnych názvoch a nárečiach. V 13. storočí sa oblasť osídlenia v dôsledku križiackych výprav v Pobaltí dostala pod vládu Rádu mečových bratov a Rižského biskupstva. Neskôr patrili väčšie časti ku Kuronskému a zemgalskému vojvodstvu, pričom poloha pri Daugave a na meniacich sa hraniciach panstiev ovplyvnila regionálny vývoj.

Sēlija bola dlhý čas často považovaná za súčasť Zemgale, historickej krajiny Semgallen. Od obnovenia lotyšskej nezávislosti sa do popredia výraznejšie dostalo povedomie o samostatnej selonskej identite. Lotyšský zákon o historických krajinách výslovne uznáva Sēlija popri Kurzeme, Latgale, Vidzeme a Zemgale ako samostatnú historickú krajinu. Toto členenie slúži na ochranu regionálnej kultúry a identity, nie na vytváranie ďalších správnych jednotiek.

Regionálny erb zobrazuje strieborného jeleňa na červenom podklade. Patrí do systému heraldických znakov, ktorými Lotyšsko odlišuje svoje historické krajiny. Vydanie mince nevychádza z jedného konkrétneho výročia ani historickej udalosti. Skôr uzatvára sériu lotyšských 2-eurových pamätných mincí venovaných historickým a kultúrnym regiónom krajiny. Sēlija získala vlastný motív mince až neskôr, pretože jej oficiálne uznanie a heraldické odlíšenie od Zemgale pochádzajú z novšieho obdobia.