CC 56 2009
Numizmatický list
Neobehová kvalita/BU
Numizmatický list
Grécko · 10 rokov hospodárskej a menovej únie
Náklad10 000
Emisná cena5,20 €
Dátum vydania1. 1. 2009
BalenieNumizmatický list
Nápis na hraneΕΛΛΗΝΙΚΗ ΔΗΜΟΚΡΑΤΙΑ + ★
K emisnému nákladu
Spoločné vydanie pripomína desať rokov hospodárskej a menovej únie, ako aj vytvorenie eura 1. januára 1999. Spoločný motív zobrazuje štylizovanú ľudskú postavu, ktorej ľavá ruka prechádza do symbolu eura; pod ňou sú iniciály ΓΣ autora G. Stamatopoulos. Zobrazenie dopĺňa príslušný názov krajiny, letopočet „1999–2009“, akronym HMÚ v príslušnom národnom jazyku a dvanásť hviezd európskej vlajky.
Motív
Minca zobrazuje v strede štylizovanú ľudskú postavu, ktorej ľavú ruku predlžuje symbol eura. Iniciály umelca ΓΣ sa nachádzajú pod symbolom eura. Názov štátu emitenta v jeho jazyku alebo jazykoch sa nachádza na hornom okraji motívu, zatiaľ čo údaj 1999-2009 a v jazyku alebo jazykoch krajiny preložená skratka HMÚ sa nachádzajú na dolnom okraji.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Hospodárska a menová únia vznikala v niekoľkých etapách. Ústredným právnym základom bola Maastrichtská zmluva, ktorá stanovila pravidlá prechodu na spoločnú menu. Štáty, ktoré sa chceli zúčastniť, museli splniť takzvané konvergenčné kritériá. Týkali sa okrem iného cenovej stability, verejného dlhu, rozpočtového deficitu, stability výmenného kurzu a dlhodobých úrokových sadzieb.
V roku 1998 bola založená Európska centrálna banka. Začiatkom tretej etapy menovej únie boli výmenné kurzy zúčastnených národných mien neodvolateľne stanovené a zodpovednosť za menovú politiku bola prenesená na Európsky systém centrálnych bánk. Euro spočiatku slúžilo iba ako účtovná, platobná a zúčtovacia mena, napríklad pri bankových operáciách a na finančných trhoch. Bankovky a mince boli uvedené do obehu až v roku 2002. Dovtedy sa v každodennom živote naďalej používali národné platidlá, ktorých hodnota však už bola pevne naviazaná na euro.
Medzi prvých účastníkov patrilo jedenásť členských štátov Európskej únie. Grécko pristúpilo v roku 2001. Ďalšie krajiny nasledovali po splnení podmienok: Slovinsko v roku 2007, Malta a Cyprus v roku 2008 a Slovensko v roku 2009. Eurozóna tak v čase vydania zahŕňala 16 štátov. Spoločnú menu nezaviedli všetky členské štáty Európskej únie.
Spoločnú menovú politiku zabezpečuje Eurosystém, teda Európska centrálna banka a centrálne banky krajín eurozóny. Národná rozpočtová a hospodárska politika však zostala do veľkej miery v zodpovednosti jednotlivých štátov. Toto rozdelenie ovplyvnilo aj neskoršie diskusie o koordinácii v rámci menovej únie.
Po spoločnej emisii pri príležitosti 50. výročia Rímskych zmlúv z roku 2007 išlo o druhú spoločnú pamätnú mincu v hodnote 2 eurá krajín eurozóny. Jednotný motív na inak národne riešených stranách mincí odkazoval na cezhraničný charakter témy. O návrhu mohli občania a obyvatelia Európskej únie rozhodnúť v online hlasovaní.
V roku 1998 bola založená Európska centrálna banka. Začiatkom tretej etapy menovej únie boli výmenné kurzy zúčastnených národných mien neodvolateľne stanovené a zodpovednosť za menovú politiku bola prenesená na Európsky systém centrálnych bánk. Euro spočiatku slúžilo iba ako účtovná, platobná a zúčtovacia mena, napríklad pri bankových operáciách a na finančných trhoch. Bankovky a mince boli uvedené do obehu až v roku 2002. Dovtedy sa v každodennom živote naďalej používali národné platidlá, ktorých hodnota však už bola pevne naviazaná na euro.
Medzi prvých účastníkov patrilo jedenásť členských štátov Európskej únie. Grécko pristúpilo v roku 2001. Ďalšie krajiny nasledovali po splnení podmienok: Slovinsko v roku 2007, Malta a Cyprus v roku 2008 a Slovensko v roku 2009. Eurozóna tak v čase vydania zahŕňala 16 štátov. Spoločnú menu nezaviedli všetky členské štáty Európskej únie.
Spoločnú menovú politiku zabezpečuje Eurosystém, teda Európska centrálna banka a centrálne banky krajín eurozóny. Národná rozpočtová a hospodárska politika však zostala do veľkej miery v zodpovednosti jednotlivých štátov. Toto rozdelenie ovplyvnilo aj neskoršie diskusie o koordinácii v rámci menovej únie.
Po spoločnej emisii pri príležitosti 50. výročia Rímskych zmlúv z roku 2007 išlo o druhú spoločnú pamätnú mincu v hodnote 2 eurá krajín eurozóny. Jednotný motív na inak národne riešených stranách mincí odkazoval na cezhraničný charakter témy. O návrhu mohli občania a obyvatelia Európskej únie rozhodnúť v online hlasovaní.
Zaujímavosti
Vydavateľ: EΛTA (Grécka pošta, Atény)


