Coincard

Najstaršia estónska kníhtlač vznikla v prostredí reformácie. Reformátori chceli šíriť náboženské texty nielen v latinčine, ale aj v jazykoch obyvateľstva. Vtedajšie Livland, ku ktorému patrilo územie dnešného Estland, preto vznikali preklady určené miestnemu obyvateľstvu. Cirkev, správa a kníhtlač však boli dlhý čas ovplyvnené nemčinou a latinčinou.

Z najstaršej známej tlačoviny s estónskym textom sa nezachoval žiadny exemplár. Jej existenciu možno doložiť lübeckými spismi. Podľa nich úrady skonfiškovali zásielku luteránskych spisov určených pre Livland. O presnom znení, rozsahu a konkrétnej jazykovej podobe estónskej časti je preto známe len málo.

Najstarším čiastočne zachovaným estónskym tlačeným dielom je luteránsky katechizmus z roku 1535. Napísal ho duchovný Simon Wanradt a do estónčiny ho preložil Johann Koell. Ani táto kniha sa nezachovala úplná: fragmenty boli objavené až v 20. storočí po tom, čo sa jej strany použili na spevnenie neskoršej knižnej väzby.

Jednotný spisovný jazyk vznikal postupne. Najprv sa vedľa seba rozvíjali severoestónske a juhoestónske písomné tradície. Duchovné preklady, gramatiky a slovníky prispeli k ustáleniu slovnej zásoby, pravopisu a skladby viet. Ďalším oporným bodom bol úplný preklad Biblie z roku 1739, ktorý vychádzal zo severoestónčiny. V 19. storočí noviny, školské učebnice a literárne diela rozšírili používanie estónčiny aj mimo cirkevnej oblasti. Počas národného obrodenia sa jazyk stal aj ústredným nositeľom estónskej kultúrnej a politickej samoorganizácie.

Zvolený motív mince preto neodkazuje len na jedno stratené tlačené dielo. Predstavuje proces trvajúci celé stáročia, v ktorom sa z regionálnych jazykových foriem vyvinul štandardizovaný literárny a štátny jazyk. Výročie sa v Estland okrem toho pripomínalo ako celoštátny tematický rok estónskej knihy.