SOM BU

V lotyšskom kultúrnom priestore je táto dekorácia známa pod označením *puzuris*, v množnom čísle *puzuri*. Slovo „himmeli“ pochádza zo severského jazykového priestoru a dnes sa často používa ako všeobecné označenie podobných slamených útvarov. Porovnateľné formy sú rozšírené najmä v severnej a východnej Európe, regionálne sa však líšia konštrukciou, pomenovaním a spôsobom používania.

Puzuri patria k lotyšskej roľníckej sviatočnej kultúre. Vyrábali sa zo sušenej obilnej slamy alebo trstiny a zavesovali sa na strop miestnosti. Vplyvom pohybu vzduchu sa pomaly otáčali, takže ich vzhľad a vrhané tiene sa neustále menili. Okrem jednotlivých základných telies vznikali aj väčšie útvary zložené z viacerých geometrických prvkov. Ich výroba si vyžadovala rovnomerne narezané steblá, ktoré sa niťami spájali do stabilnej konštrukcie.

Tento zvyk súvisí s lotyšským cyklom ročných období. Pri oslavách zimného slnovratu a Vianoc sa prelínajú kresťanské tradície so staršími vidieckymi zvykmi. Použitá slama zároveň predstavovala spojenie s uplynulou úrodou. Puzuri preto neboli chápané iba ako výzdoba miestnosti, ale spájali sa aj s predstavami plodnosti, ochrany, poriadku a pokračovania roka. Tieto výklady však neboli všade rovnaké ani striktne stanovené. Slama sa mohla používať aj pri iných rodinných a sezónnych sviatkoch.

Minca nepripomína ani jednu konkrétnu osobu, ani konkrétnu historickú udalosť. V centre pozornosti je skôr remeselná a nehmotná tradícia. Motív spája zdedené sviatočné zvyky s geometrickým tvaroslovím lotyšského ľudového umenia. Táto voľba umožňuje Lotyšsku zobraziť na obehovej minci kultúrne dedičstvo, ktoré nie je späté s monumentom ani s politickým jubileom, ale pretrváva vďaka svojej obnovenej výrobe a odovzdávaniu.