2 eurá proof

Tomáš Akvinský sa narodil okolo roku 1225 pri Roccasecca v dnešnom Latium do šľachtickej rodiny. Napriek odporu svojej rodiny vstúpil do ešte mladého dominikánskeho rádu. Študoval v Paríži a Kolíne nad Rýnom, okrem iného u Albertusa Magnusa, a neskôr viackrát prednášal na Parížskej univerzite, ako aj v Taliansku. V roku 1274 zomrel v cisterciánskom kláštore Fossanova na ceste na Druhý lyonský koncil.

Jeho pôsobenie patrí do obdobia vysokej scholastiky. Na stredovekých univerzitách sa teologické a filozofické otázky skúmali podľa pevne stanovenej metódy: najprv sa formulovali námietky, voči nim sa postavili protiargumenty a z nich sa následne vyvodila odôvodnená odpoveď. Zároveň sa v západnej Európe prostredníctvom prekladov opäť v širšej miere sprístupnilo množstvo antických spisov, najmä diela Aristotela. Nanovo tak vyvstala otázka, aký vzťah k sebe mali antická filozofia a kresťanské zjavenie.

Tomáš zastával názor, že rozum a viera sú odlišné, ale navzájom zlučiteľné cesty k pravde. Niektoré poznatky mohli ľudia nadobudnúť pozorovaním a logickým myslením, iné sa zakladali na zjavení. Prevzal pojmy aristotelovskej filozofie a začlenil ich do kresťanského systému. Jeho spisy sa okrem iného zaoberajú náukou o Bohu, etikou, prirodzeným právom, ľudským konaním, politickým usporiadaním a sviatosťami. Aj jeho argumenty v prospech poznateľnosti Boha ovplyvnili neskoršie diskusie.

V rámci katolíckej cirkvi sa Tomáš stal významnou teologickou autoritou. V roku 1567 ho pápež Pius V. vyhlásil za učiteľa cirkvi. Pápež Lev XIII. v roku 1879 encyklikou *Aeterni Patris* opätovne odporučil jeho filozofiu ako základ katolíckeho vzdelávania. Tomizmus následne ovplyvnil najmä vzdelávanie kňazov a katolícke vysoké školy.

Výber výročia Vatikánom sa vysvetľuje týmto jeho trvalým postavením v teológii, filozofii a cirkevnom učení. Okrúhle výročie úmrtia poskytlo príležitosť pripomenúť mysliteľa, ktorého pojmy a metódy sa dodnes používajú v katolíckych učiteľských tradíciách.