Vatikán · 750. výročie úmrtia Tomáša Akvinského

Dátum vydania3. 7. 2024

Celkový náklad80 900

Maximum EÚ82 900

Edície3

Nápis na hrane2 ★ × 6, striedavo normálne/prevrátene

NápisDOCTOR ANGELICUS / CITTÀ DEL VATICANO / 1274 / 2024 / R / A. CICCONI

DizajnérArianna Cicconi (Antonio Vecchio)

MincovňaInstituto Poligrafico e Zecca Dello Stato, Roma

K emisnému nákladu

Pamätná minca pripomína 750. výročie úmrtia Thomasa von Aquin. Motív ho zobrazuje v odeve dominikánskeho rádu s jeho dielom „Summa Theologiae“ a brkom; žiarivé slnko na jeho hrudi symbolizuje jeho múdrosť. Zobrazenie dopĺňa nápis „Doctor Angelicus“, ľalia ako symbol čistoty a kostol St. Thomas v Roccasecca, prvá sakrálna stavba postavená na jeho počesť.

Motív

Mincový dizajn zobrazuje Thomasa von Aquina v odeve dominikánskeho rádu, ktorého bol členom. V ľavej ruke drží svoje najvýznamnejšie dielo „Summa Theologiae“ a v pravej ruke brko. Na hrudi svätca symbolizuje jeho veľkú múdrosť žiarivé slnko. Thomas von Aquin bol okrem iného označovaný aj ako „Doctor Angelicus“ (anjelský lekár), čo bolo ocenením mimoriadnej čistoty jeho duše a tela. Toto označenie je uvedené aj ako nápis v dolnej časti mince. Na ľavej strane sú zobrazené ľalia ako symbol cudnosti a kostol St. Thomas v Roccasecca. Kostol bol postavený ako prvá náboženská budova na svete na počesť Thomasa von Aquina, ktorého 18. júla 1323 vyhlásil za svätého pápež Johannes XXII. Na hornom okraji jadra mince sa nachádza nápis „CITTÀ DEL VATICANO“. Na ľavej strane je uvedený rok „1274“ a na pravej strane rok „2024“. Na dolnom okraji sú zobrazené značka mincovne „R“ a meno umelca „A. CICCONI“.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európy.

Pozadie k téme

Tomáš Akvinský sa narodil okolo roku 1225 pri Roccasecca v dnešnom Latium do šľachtickej rodiny. Napriek odporu svojej rodiny vstúpil do ešte mladého dominikánskeho rádu. Študoval v Paríži a Kolíne nad Rýnom, okrem iného u Albertusa Magnusa, a neskôr viackrát prednášal na Parížskej univerzite, ako aj v Taliansku. V roku 1274 zomrel v cisterciánskom kláštore Fossanova na ceste na Druhý lyonský koncil.

Jeho pôsobenie patrí do obdobia vysokej scholastiky. Na stredovekých univerzitách sa teologické a filozofické otázky skúmali podľa pevne stanovenej metódy: najprv sa formulovali námietky, voči nim sa postavili protiargumenty a z nich sa následne vyvodila odôvodnená odpoveď. Zároveň sa v západnej Európe prostredníctvom prekladov opäť v širšej miere sprístupnilo množstvo antických spisov, najmä diela Aristotela. Nanovo tak vyvstala otázka, aký vzťah k sebe mali antická filozofia a kresťanské zjavenie.

Tomáš zastával názor, že rozum a viera sú odlišné, ale navzájom zlučiteľné cesty k pravde. Niektoré poznatky mohli ľudia nadobudnúť pozorovaním a logickým myslením, iné sa zakladali na zjavení. Prevzal pojmy aristotelovskej filozofie a začlenil ich do kresťanského systému. Jeho spisy sa okrem iného zaoberajú náukou o Bohu, etikou, prirodzeným právom, ľudským konaním, politickým usporiadaním a sviatosťami. Aj jeho argumenty v prospech poznateľnosti Boha ovplyvnili neskoršie diskusie.

V rámci katolíckej cirkvi sa Tomáš stal významnou teologickou autoritou. V roku 1567 ho pápež Pius V. vyhlásil za učiteľa cirkvi. Pápež Lev XIII. v roku 1879 encyklikou *Aeterni Patris* opätovne odporučil jeho filozofiu ako základ katolíckeho vzdelávania. Tomizmus následne ovplyvnil najmä vzdelávanie kňazov a katolícke vysoké školy.

Výber výročia Vatikánom sa vysvetľuje týmto jeho trvalým postavením v teológii, filozofii a cirkevnom učení. Okrúhle výročie úmrtia poskytlo príležitosť pripomenúť mysliteľa, ktorého pojmy a metódy sa dodnes používajú v katolíckych učiteľských tradíciách.