Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 533 2024
Coincard
Neobehová kvalita/BU
Coincard
Chorvátsko · Varaždin (Séria: Chorvátske mestá)
Náklad145 000
Emisná cena10,47 €
Dátum vydania2. 7. 2024
BalenieCoincard
Nápis na hraneO LIJEPA O DRAGA O SLATKA SLOBODO
Trhová cena9,90 €
K emisnému nákladu
Pamätná minca je venovaná pevnosti Varaždin, Stari Grad Varaždin. Motív zobrazuje pevnostný areál vybudovaný medzi 12. a 16. storočím, ktorý sa zo stredovekého vodného hradu premenil na významnú pevnosť a zbrojnicu Slavónskej vojenskej hranice a následne na renesančný zámok. Nápisy znejú „HRVATSKA“ a „STARI GRAD VARAŽDIN“.
Motív
Na minci je zobrazená pevnosť Varaždin (12. – 16. storočie). Varaždin sa prvýkrát spomína v roku 1181. Po brutálnom vpáde Tatárov v roku 1242 bola prestavaná na kráľovskú pevnosť a odvtedy niesla názov Stari Grad. Podoba Varaždinu sa v priebehu storočí menila: pôvodne bola postavená ako mohutný stredoveký hrad obklopený vodnými priekopami, neskôr sa z nej stala najvýznamnejšia pevnosť a zbrojnica Slavónskej vojenskej hranice a hlavná opora armády vo Varaždine, až napokon bola prestavaná na malebný renesančný zámok. V súčasnosti je pevnostný areál najvýznamnejšou a najpôsobivejšou stavbou mesta Varaždin a v rámci chorvátskeho architektonického dedičstva má status pamiatky najvyššej kategórie.
Na hornom, resp. dolnom okraji mincového motívu sú kruhovo zobrazené názov štátu emitenta „HRVATSKA“ (Chorvátsko), rok vydania „2024“ a nápis „STARI GRAD VARAŽDIN“ (Pevnosť Varaždin). Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Na hornom, resp. dolnom okraji mincového motívu sú kruhovo zobrazené názov štátu emitenta „HRVATSKA“ (Chorvátsko), rok vydania „2024“ a nápis „STARI GRAD VARAŽDIN“ (Pevnosť Varaždin). Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Pozadie k téme
Varaždin leží na severozápade Chorvátska pri Dráve a už v stredoveku sa rozvíjal ako obchodné a správne centrum. Kráľ Andreas II. udelil osade v roku 1209 práva slobodného kráľovského mesta. Meštianstvo tým okrem iného získalo vlastné správne a súdne práva. Mesto a hrad však dlhý čas tvorili oddelené právne a mocenské oblasti: zatiaľ čo meštianske mesto podliehalo priamo kráľovi, pevnosť bola istý čas vo vlastníctve rôznych šľachtických rodín.
K jej vlastníkom patrili grófi von Celje a neskôr rodiny Ungnad a Erdődy. Za týchto šľachtických pánov hrad neslúžil len na vojenské účely, ale aj ako reprezentatívne sídlo. Rodina Erdődy bola počas niekoľkých generácií úzko spätá s úradom župana, teda predstaveného Varaždinskej župy. Toto prepojenie mocenského sídla, správy a obrany formovalo dejiny areálu.
Slavónska vojenská hranica bola súčasťou habsburského obranného systému proti Osmanskej ríši. Tvorili ju opevnené miesta, posádky a vojensky organizované pohraničné oblasti. Varaždin síce ležal za vlastnou hraničnou líniou, ako sídlo generalátu však plnil dôležité riadiace a zásobovacie úlohy. Pevnosť bola preto začlenená do rozsiahleho politického a vojenského systému.
Aj mimo pevnosti mal Varaždin istý čas ústrednú politickú funkciu. V 18. storočí tam sídlili chorvátsky bán a Kráľovská rada. Po veľkom požiari mesta v roku 1776 boli ústredné úrady presunuté do Záhrebu.
Od roku 1925 sa v Stari Grad nachádza mestské múzeum Varaždinu. Jeho zbierky dokumentujú okrem iného kultúru bývania, remeslá a dejiny mesta. Úradný vestník EÚ neuvádza nijaké osobitné výročie ani nevysvetľuje postup výberu. Voľbu motívu preto možno chápať predovšetkým ako zobrazenie stavby, v ktorej sa spájajú dejiny mesta, vláda šľachty, pohraničná obrana a dnešné využitie na múzejné účely.
K jej vlastníkom patrili grófi von Celje a neskôr rodiny Ungnad a Erdődy. Za týchto šľachtických pánov hrad neslúžil len na vojenské účely, ale aj ako reprezentatívne sídlo. Rodina Erdődy bola počas niekoľkých generácií úzko spätá s úradom župana, teda predstaveného Varaždinskej župy. Toto prepojenie mocenského sídla, správy a obrany formovalo dejiny areálu.
Slavónska vojenská hranica bola súčasťou habsburského obranného systému proti Osmanskej ríši. Tvorili ju opevnené miesta, posádky a vojensky organizované pohraničné oblasti. Varaždin síce ležal za vlastnou hraničnou líniou, ako sídlo generalátu však plnil dôležité riadiace a zásobovacie úlohy. Pevnosť bola preto začlenená do rozsiahleho politického a vojenského systému.
Aj mimo pevnosti mal Varaždin istý čas ústrednú politickú funkciu. V 18. storočí tam sídlili chorvátsky bán a Kráľovská rada. Po veľkom požiari mesta v roku 1776 boli ústredné úrady presunuté do Záhrebu.
Od roku 1925 sa v Stari Grad nachádza mestské múzeum Varaždinu. Jeho zbierky dokumentujú okrem iného kultúru bývania, remeslá a dejiny mesta. Úradný vestník EÚ neuvádza nijaké osobitné výročie ani nevysvetľuje postup výberu. Voľbu motívu preto možno chápať predovšetkým ako zobrazenie stavby, v ktorej sa spájajú dejiny mesta, vláda šľachty, pohraničná obrana a dnešné využitie na múzejné účely.