2 eurá proof

Secesia sa vyvinula koncom 19. storočia ako protireakcia na napodobňovanie starších stavebných slohov. Architektúra, interiérové vybavenie, nábytok a úžitkové predmety mali byť spojené do výtvarného celku. Nové priemyselné materiály, ako železo a veľkoplošné sklo, sa pritom neskrývali, ale viditeľne sa začleňovali do koncepcie. Brusel bol popri Paríži, Nancy a Viedni jedným z centier tohto hnutia. V Belgicku pôsobili okrem Victora Hortu aj Paul Hankar a Henry van de Velde.

Victor Horta sa narodil v roku 1861 v Gente a usadil sa ako architekt v Bruseli. Svojimi mestskými obytnými domami vytvoril nové pôdorysy, ktoré sa odpútali od tradičného členenia úzkych bruselských parciel. Schodiskové haly, strešné okná a otvorené priestorové nadväznosti privádzali denné svetlo hlboko do budov. Horta často navrhoval architektúru a vybavenie spoločne, až po zábradlia, kľučky, mozaiky a nábytok. Štyri z jeho bruselských obytných domov boli v roku 2000 spoločne zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Hôtel Van Eetvelde napriek svojmu názvu nie je ubytovacím zariadením. Vo francúzštine označuje „hôtel particulier“ reprezentatívny mestský obytný dom. Objednávateľom bol Edmond van Eetvelde, vysokopostavený úradník Slobodného štátu Kongo ovládaného kráľom Leopoldom II. Budova tak súvisí aj s koloniálnymi dejinami Belgicka: majetok, politické siete a potreby reprezentácie vtedajších elít umožnili vznik takýchto nákladne koncipovaných súkromných domov. Táto súvislosť sa dnes pri prezentácii bruselského architektonického dedičstva čoraz viac zohľadňuje.

Belgický tematický rok 2023 spojil výstavy, prehliadky a sprístupnenie inak ťažko dostupných interiérov. Výber secesie ako námetu mince preto odkazuje na medzinárodne známu etapu belgických dejín architektúry, ako aj na konkrétny kultúrny program. Horta a jeho stavby sa na tento účel hodia obzvlášť dobre, pretože na nich možno názorne ukázať súhru architektúry, umeleckého remesla, priemyselných materiálov a veľkoburžoáznej spoločnosti.