Coincard

Lastovička domová bola v roku 1962 určená za estónskeho národného vtáka. K jej výberu teda došlo v období, keď Estónsko patrilo k Sovietskemu zväzu. Domáce prírodné a kultúrne symboly vtedy ponúkali možnosť vyjadriť estónsku samostatnosť a národnú identitu bez bezprostredného používania politických znakov. V estónčine sa tento vták nazýva „suitsupääsuke“, čo doslova znamená približne „lastovička domová“.

Tento druh je úzko spätý s biotopmi formovanými človekom. Svoje otvorené hniezda z blata si stavia prednostne v maštaliach, stodolách a iných budovách. Preto bola najmä v tradičnom vidieckom prostredí takmer každodennou súčasťou života. Ako sťahovavý vták trávi v Estónsku iba teplú časť roka a zimuje v Afrike. Jej návrat na jar sa preto spája so striedaním ročných období, návratom domov a začiatkom roka poľnohospodárskych prác. Spoznateľná je okrem iného podľa hlboko vykrojeného chvosta, dlhých krídel a obratného lovu lietajúceho hmyzu.

Lastovičky sa objavujú aj v estónskych piesňach, rozprávaniach a prísloviach. Často vystupujú ako dôverne známi obyvatelia domu a poslovia jari. Táto kultúrna blízkosť odlišuje lastovičku domovú od mnohých iných voľne žijúcich druhov vtákov. Zároveň jej pravidelné putovanie cez krajiny a kontinenty symbolizuje cezhraničné súvislosti prírody.

Výberom na obehovú mincu sa nadviazalo na národný symbol etablovaný už desaťročia. Na rozdiel od výročia dôvod vydania nepripomína jeden konkrétny historický dátum. V centre pozornosti je skôr všeobecne známy symbol estónskej prírody a každodennej kultúry. Lastovička domová sa na tento účel hodí aj vďaka svojmu výraznému tvaru tela, rozpoznateľnému už podľa siluety.