Coincard

Eesti Kirjameeste Selts vznikol v roku 1872 v Tartu, ktoré v tom čase patrilo k Ruskému impériu. Jeho založenie spadalo do obdobia estónskeho národného obrodenia. Hoci estónčinou hovorila väčšina obyvateľstva a gramotnosť bola značne rozšírená, vo verejnej správe, vyššom vzdelávaní a verejnom kultúrnom živote dlhý čas dominovali nemčina a ruština. Estónski učenci, duchovní, učitelia a spisovatelia sa preto usilovali rozvíjať vlastný jazyk ako literárny a vzdelávací jazyk.

Spoločnosť podporovala estónsky písané publikácie, pomáhala autorom a zaoberala sa otázkami pravopisu a používania jazyka. Jej členovia okrem toho zhromažďovali ľudové piesne, rozprávania, jazykové tradície a ďalší etnografický materiál. Takéto zbierky mali zachovať ústne odovzdávané poznatky a zároveň vytvoriť základ pre literatúru, jazykovedu a historické povedomie. Zhromaždenia a publikácie spájali estónskych intelektuálov rozptýlených po celej krajine.

K formujúcim osobnostiam patril teológ, jazykovedec a etnograf Jakob Hurt, prvý predseda spoločnosti. Pripisuje sa mu motto zobrazené na minci. Hurt zastával názor, že aj početne malý národ môže obstáť vďaka vzdelaniu, kultúrnej činnosti a duchovnej samostatnosti. Neskôr viedli rozdielne politické a kultúrne predstavy, okrem iného medzi Hurtom a publicistom Carl Robert Jakobsonom, k vnútorným konfliktom. Činnosť spoločnosti sa skončila v roku 1893 v podmienkach čoraz reštriktívnejšej imperiálnej politiky.

Na minci nie je zobrazená žiadna historická osobnosť. Kniha a pero odkazujú skôr všeobecne na písanie, vydávanie publikácií a starostlivosť o jazyk. Výročie poskytlo príležitosť pripomenúť si ranú inštitúciu organizovanej estónskej kultúrnej činnosti. Jej pôsobenie zároveň predstavuje úzku súvislosť medzi jazykom, literatúrou a formovaním estónskeho národného povedomia v 19. storočí.