Litva · Berg der Kreuze

Dátum vydania4. 11. 2020

Celkový náklad500 000

Maximum EÚ500 000

Edície2

Nápis na hraneLAISVĖ ★ VIENYBĖ ★ GEROVĖ ★

NápisLIETUVA / 2020 / KRYŽIŲ KALNAS / RJL

DizajnérRytas Jonas Belevičius

MincovňaUAB Lietuvos monetų kalykla, Vilnius (Lithuania)

K emisnému nákladu

Pamätná minca je venovaná lokalite Kryžių kalnas (Vrch krížov, zapísanej v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO). Motív zobrazuje fragmenty drevených a kovaných krížov ako symboly litovského remesla výroby krížov a litovskej ľudovej kultúry. Výroba krížov a krížová symbolika Litvy sú zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Motív

Motív mince zobrazuje Kryžių kalnas: fragmenty drevených krížov a kovaných krížov, ktoré symbolizujú litovské krížové remeslo a litovskú ľudovú kultúru. Krížové remeslo a symbolika kríža v Litve boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. V hornej časti vnútorného poľa mince sa nachádza nápis „LIETUVA“ (Litva) a rok vydania „2020“, v dolnej časti nápis „KRYŽIŲ KALNAS“ (Hora krížov) a značka litovskej mincovne. Autorom návrhu mince je Rytas Jonas Belevičius.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.

Pozadie k téme

Hora krížov sa nachádza pri Šiauliai na severe Litvy. Nejde o prírodný vrch, ale o malý kopec, na ktorom veriaci počas generácií umiestňovali kríže, krucifixy, ružence a iné prejavy zbožnosti. Presný začiatok tejto tradície nie je jednoznačne objasnený. Často sa spája so spomienkou na mŕtvych a nezvestných z povstaní proti ruskej nadvláde v 19. storočí. Neskôr pribúdali kríže ako poďakovanie za vypočuté modlitby, na pamiatku príbuzných alebo ako vyjadrenie osobných prosieb.

Počas sovietskej vlády sa toto miesto stalo symbolom náboženského a národného sebavedomia. Štátne orgány nechali kríže viackrát odstrániť a areál vypratať. Ľudia tam však opakovane umiestňovali nové kríže. Táto prax spájala katolícku vieru, ktorá je v Litve hlboko zakorenená, s odporom proti štátom nariadenej protináboženskej politike a obmedzovaniu litovskej identity.

Po obnovení litovskej nezávislosti sa kopec opäť stal voľne prístupným pútnickým miestom. Pápež Johannes Paul II. ho navštívil v roku 1993 a slúžil tam bohoslužbu. Odvtedy prinášajú kríže aj pútnici a návštevníci z iných krajín, takže ich počet sa neustále mení.

Uznanie UNESCO sa v presnom zmysle nevzťahuje na kopec ako stavebné dedičstvo, ale na tradíciu výroby krížov pestovanú v Litve. Okrem krížov k nej patria aj božie muky, malé kaplnky a bohato zdobené drevené stĺpy. Ich výzdoba spája kresťanské symboly s tradičnými rastlinnými, slnečnými a geometrickými motívmi. Tieto znalosti si odovzdávajú rezbári a kováči.

Výber mince tak spája konkrétne pamätné miesto so živou remeselnou a náboženskou praxou. Zároveň poukazuje na skúsenosti s cudzou nadvládou, prenasledovaním a obnovenou štátnou nezávislosťou.