Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 369 2020
Coincard
Neobehová kvalita/BU
Coincard
Estónsko · 100 rokov mierovej zmluvy z Tartu
Náklad10 000
Emisná cena10,00 €
Dátum vydania1. 2. 2020
BalenieCoincard
Nápis na hraneEESTI × 2, striedavo zvislo/obrátene, oddelené bodkami
Trhová cena17,00 €
K emisnému nákladu
Minca pripomína 100. výročie mierovej zmluvy z Tartu. Mierová zmluva uzavretá v roku 1920 medzi Estónskom a sovietskym Ruskom ukončila vojnu za nezávislosť a stanovila východnú hranicu Estónska. Motív zobrazuje strom, ktorého konáre sú prepletené s nápisom „TARTU RAHU“ („Tartu mierová zmluva“); na spodnom okraji je nápis „EESTI“.
Motív
Mierová zmluva podpísaná 2. februára 1920 medzi Estónskom a Sovietskym Ruskom stanovila východnú hranicu Estónska a ukončila tak vojnu za nezávislosť.
Motív zobrazuje strom, ktorého konáre sú prepletené s nápisom TARTU RAHU („Tartu mierová zmluva“). Na spodnom okraji motívu sú uvedené názov krajiny „EESTI“ a dátum vydania „2. februára 2020“.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Motív zobrazuje strom, ktorého konáre sú prepletené s nápisom TARTU RAHU („Tartu mierová zmluva“). Na spodnom okraji motívu sú uvedené názov krajiny „EESTI“ a dátum vydania „2. februára 2020“.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.
Pozadie k téme
Po rozpade Ruského impéria a počas prvej svetovej vojny vyhlásilo Estónsko 24. februára 1918 svoju štátnu nezávislosť. Spočiatku však nasledovala nemecká okupácia. Keď sa nemecké vojská po prímerí z novembra 1918 stiahli, zaútočila na Estónsko Červená armáda. Vojna, ktorá z toho vznikla, bola zároveň súčasťou bojov v Pobaltí a ruskej občianskej vojny. Estónske ozbrojené sily získali okrem iného podporu fínskych dobrovoľníkov a britskej námornej jednotky.
Rokovania so Sovietskym Ruskom sa konali v Tartu, ktorého historický nemecký názov znie Dorpat. Estónsku delegáciu viedol právnik a politik Jaan Poska, sovietskoruskú Adolf Joffe. Uzavretiu zmluvy predchádzala vojenská porážka Červenej armády a prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom januára 1920.
V zmluve Sovietske Rusko právne uznalo nezávislosť Estónska a vzdalo sa predchádzajúcich nárokov na zvrchovanosť z obdobia cárskej ríše. Dohoda okrem územných otázok upravovala okrem iného hospodárske a finančné záležitosti, návrat obyvateľov, ako aj vydanie kultúrnych predmetov a archívnych materiálov. Republika vyhlásená len pred niekoľkými rokmi tak získala zmluvný základ pre svoje medzinárodné vzťahy. Estónsko sa v roku 1921 stalo členom Spoločnosti národov.
Osobitnú politickú úlohu získala zmluva po sovietskej okupácii a pričlenení Estónska v roku 1940. Podľa estónskeho chápania štátu republika právne naďalej existovala, pretože k pričleneniu došlo pod nátlakom. Na túto predstavu štátnej kontinuity nadviazala obnova nezávislosti v roku 1991. Hraničná línia dohodnutá v zmluve však úplne nezodpovedá dnešnej skutočnej hranici medzi Estónskom a Ruskom.
Výber výročia teda neodkazuje iba na koniec vojny, ale aj na zásadný dokument estónskeho štátneho a právneho chápania. Aj vydanie mince v kalendárny deň podpísania zmluvy na tento súvis upozorňuje.
Rokovania so Sovietskym Ruskom sa konali v Tartu, ktorého historický nemecký názov znie Dorpat. Estónsku delegáciu viedol právnik a politik Jaan Poska, sovietskoruskú Adolf Joffe. Uzavretiu zmluvy predchádzala vojenská porážka Červenej armády a prímerie, ktoré vstúpilo do platnosti začiatkom januára 1920.
V zmluve Sovietske Rusko právne uznalo nezávislosť Estónska a vzdalo sa predchádzajúcich nárokov na zvrchovanosť z obdobia cárskej ríše. Dohoda okrem územných otázok upravovala okrem iného hospodárske a finančné záležitosti, návrat obyvateľov, ako aj vydanie kultúrnych predmetov a archívnych materiálov. Republika vyhlásená len pred niekoľkými rokmi tak získala zmluvný základ pre svoje medzinárodné vzťahy. Estónsko sa v roku 1921 stalo členom Spoločnosti národov.
Osobitnú politickú úlohu získala zmluva po sovietskej okupácii a pričlenení Estónska v roku 1940. Podľa estónskeho chápania štátu republika právne naďalej existovala, pretože k pričleneniu došlo pod nátlakom. Na túto predstavu štátnej kontinuity nadviazala obnova nezávislosti v roku 1991. Hraničná línia dohodnutá v zmluve však úplne nezodpovedá dnešnej skutočnej hranici medzi Estónskom a Ruskom.
Výber výročia teda neodkazuje iba na koniec vojny, ale aj na zásadný dokument estónskeho štátneho a právneho chápania. Aj vydanie mince v kalendárny deň podpísania zmluvy na tento súvis upozorňuje.