Luxembursko · 100 rokov všeobecného volebného práva v Luxembursku

Do roku 1919 bola politická účasť v Luxembursku viazaná na pohlavie, vek a daňové podmienky. Volebné právo mali iba muži, ktorí dosiahli stanovený minimálny vek a odvádzali určenú výšku daní. Veľká časť dospelého obyvateľstva tak zostávala vylúčená z parlamentných volieb. Požiadavky na rozšírenie volebného práva prichádzali okrem iného z robotníckeho hnutia a od socialistických i liberálnych síl.

Reforma sa uskutočnila v politicky napätom období. Luxembursko bolo počas prvej svetovej vojny napriek svojej neutralite obsadené nemeckými vojskami. Po skončení vojny pretrvávali sociálne konflikty, hospodárska neistota a kríza monarchie. Veľkovojvodkyňa Marie-Adelheid začiatkom roka 1919 abdikovala; jej nástupkyňou sa stala jej sestra Charlotte. Zároveň bola prepracovaná ústava. Výslovne sa v nej uviedlo, že štátna moc vychádza z národa. Postavenie panovníka tak bolo vymedzené výraznejšie ako ústavou viazaný úrad.

V máji 1919 ústavná zmena zrušila cenzové volebné právo. Aktívne a pasívne volebné právo odvtedy platilo pre luxemburské ženy a mužov od 21 rokov. Ženy tak mohli nielen hlasovať, ale aj kandidovať na mandát. Ešte v tom istom roku sa zúčastnili na referende o forme štátu a hospodárskom smerovaní krajiny, ako aj na následných parlamentných voľbách. V týchto voľbách sa do Poslaneckej snemovne po prvýkrát dostala žena, socialistka Marguerite Thomas-Clement.

Veľkovojvoda Henri, luxemburská hlava štátu od roku 2000, nebol do vtedajších udalostí zapojený. Jeho uvedenie skôr poukazuje na dnešnú konštitučnú monarchiu a spája ju s demokratickým usporiadaním, ktorého základy boli v roku 1919 nanovo vymedzené. Tento motív bol zvolený preto, že vtedajšia reforma zásadným spôsobom rozšírila okruh politicky aktívnych osôb a najmä ustanovila právnu rovnosť žien a mužov pri národných voľbách.