2 Euro BK

Takzvané Rímske zmluvy pozostávali z dvoch samostatných dohôd: zo zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a zo zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Zmluvnými stranami boli Belgicko, Spolková republika Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko. Obe zmluvy nadobudli účinnosť začiatkom roka 1958.

Ich vznik súvisel s európskym zjednocovaním po druhej svetovej vojne. Už v roku 1951 tie isté štáty podriadili prostredníctvom Európskeho spoločenstva uhlia a ocele kľúčové oblasti ťažkého priemyslu spoločnému dohľadu. Po neúspechu Európskeho obranného spoločenstva presunuli svoju spoluprácu na hospodárske a technicky jasnejšie vymedzené oblasti. Rokovania pripravila konferencia v Messine a správa výboru pod vedením belgického politika Paul-Henri Spaak.

EHS malo postupne vytvoriť spoločný trh. Patrilo k tomu odstránenie ciel medzi členskými štátmi, spoločné vonkajšie clo a voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Predpokladané boli aj spoločné pravidlá pre hospodársku súťaž, poľnohospodárstvo a dopravu. Euratom mal koordinovať spoluprácu pri mierovom využívaní jadrovej energie, podporovať výskum a dohliadať na zásobovanie jadrovými materiálmi.

Zmluvy vytvorili vlastné rady a komisie, využívali však spoločné parlamentné zhromaždenie a spoločný súdny dvor. Z parlamentného zhromaždenia sa neskôr vyvinul Európsky parlament. Oddelené výkonné orgány troch vtedajších spoločenstiev boli v roku 1967 zlúčené. EHS sa neskoršími zmenami zmlúv začlenilo do Európskeho spoločenstva a napokon do dnešnej Európskej únie.

Emisia z roku 2007 bola prvou spoločnou 2-eurovou pamätnou emisiou štátov eurozóny. Táto príležitosť bola vhodná na jednotný motív, pretože Rímske zmluvy predstavujú spoločný inštitucionálny a hospodársky základ týchto štátov. Zároveň bolo možné zachovať národné jazykové verzie a názvy krajín, zatiaľ čo základ výtvarného riešenia zostal rovnaký vo všetkých krajinách.