2 Euro BK

Pojem „Sutartinės“ je odvodený od litovského slovesa *sutarti*, ktoré znamená „zhodovať sa“ alebo „dohodnúť sa“. Spevy pochádzajú predovšetkým z oblasti Aukštaitija na severovýchode Litvy. Ich hlasy sa však nespájajú do spoločnej melódie v zmysle bežnej zborovej úpravy. Naopak, súčasne alebo časovo posunuto znejú samostatné, krátke melodické a textové úseky. Charakteristické sú tesné, miestami disonantné intervaly, opakované formuly, synkopické rytmy a presné vzájomné prepletanie hlasov.

V závislosti od formy prednášajú Sutartinės dve, tri alebo štyri speváčky. Často sa striedajú textové riadky a zvukomalebné refrény. Prednes si vyžaduje pevné rozdelenie úloh: účastníčky musia dodržať svoju príslušnú časť a zároveň ju presne zladiť s ostatnými. Popri spievaných formách existujú aj inštrumentálne podoby, okrem iného s viacdielnymi súbormi fláut a dychových nástrojov.

Texty patria do rôznych oblastí tradičného života. Zaoberajú sa napríklad poľnohospodárskymi prácami, kolobehom roka, svadbami, rodinou alebo historickými skúsenosťami. Súčasťou prednesu mohli byť ustálené pohyby alebo tanečné formy s kráčaním. Sutartinės teda neboli iba piesňami, ale spojením spevu, rytmu a spoločnej činnosti.

V priebehu 19. a 20. storočia živá tradícia v oblastiach svojho pôvodu upadala. Záznamy etnografov, ako aj neskoršia činnosť folklórnych skupín a speváčok prispeli k zachovaniu repertoáru a jeho opätovnému uvádzaniu. Dnes sa Sutartinės prezentujú v regionálnom prostredí aj na kultúrnych podujatiach.

UNESCO zaradilo túto tradíciu v roku 2010 do svojho zoznamu. Vydanie mince z roku 2019 nebolo viazané na okrúhle historické výročie. Naopak, do centra pozornosti postavilo naďalej praktizovanú formu nehmotného kultúrneho dedičstva a popri stavbách alebo historických osobnostiach urobilo zo štátneho pamätného motívu aj ústne a hudobne odovzdávanú tradíciu.