Litva · Sutartinės – litovské ľudové piesne

Dátum vydania10. 7. 2019

Celkový náklad500 000

Maximum EÚ500 000

Edície2

Nápis na hraneLAISVĖ ★ VIENYBĖ ★ GEROVĖ ★

NápisLIETUVA / SUTARTINĖS / 2019

DizajnérLiudas Parulskis

MincovňaUAB Lietuvos monetų kalykla, Vilnius (Lithuania)

K emisnému nákladu

Minca pripomína „Sutartinės“, litovské viacdielne piesne, ktoré boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Motív zobrazuje lineárne tvary ako symbol polyfónie tejto litovskej tradície ľudových piesní: línie, ktoré sa od seba vzďaľujú a opäť sa zbiehajú, vytvárajú vír zdobený malými geometrickými útvarmi a prírodnými motívmi. Na okraji sú nápisy „LIETUVA“ a „SUTARTINĖS“.

Motív

Zobrazené sú lineárne motívy symbolizujúce polyfóniu v jedinečnej litovskej tradícii ľudových piesní „SUTARTINĖS“. Od seba sa vzďaľujúce a následne sa približujúce línie vytvárajú vír zdobený malými geometrickými obrazcami a prírodnými motívmi. Pozdĺž okraja sa v polkruhu nachádzajú nápisy „LIETUVA“ (krajina vydania) a „SUTARTINĖS“ (litovské viacdielne piesne), ako aj rok vydania „2019“. Vyrazená je aj značka litovskej mincovne.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Pozadie k téme

Pojem „Sutartinės“ je odvodený od litovského slovesa *sutarti*, ktoré znamená „zhodovať sa“ alebo „dohodnúť sa“. Spevy pochádzajú predovšetkým z oblasti Aukštaitija na severovýchode Litvy. Ich hlasy sa však nespájajú do spoločnej melódie v zmysle bežnej zborovej úpravy. Naopak, súčasne alebo časovo posunuto znejú samostatné, krátke melodické a textové úseky. Charakteristické sú tesné, miestami disonantné intervaly, opakované formuly, synkopické rytmy a presné vzájomné prepletanie hlasov.

V závislosti od formy prednášajú Sutartinės dve, tri alebo štyri speváčky. Často sa striedajú textové riadky a zvukomalebné refrény. Prednes si vyžaduje pevné rozdelenie úloh: účastníčky musia dodržať svoju príslušnú časť a zároveň ju presne zladiť s ostatnými. Popri spievaných formách existujú aj inštrumentálne podoby, okrem iného s viacdielnymi súbormi fláut a dychových nástrojov.

Texty patria do rôznych oblastí tradičného života. Zaoberajú sa napríklad poľnohospodárskymi prácami, kolobehom roka, svadbami, rodinou alebo historickými skúsenosťami. Súčasťou prednesu mohli byť ustálené pohyby alebo tanečné formy s kráčaním. Sutartinės teda neboli iba piesňami, ale spojením spevu, rytmu a spoločnej činnosti.

V priebehu 19. a 20. storočia živá tradícia v oblastiach svojho pôvodu upadala. Záznamy etnografov, ako aj neskoršia činnosť folklórnych skupín a speváčok prispeli k zachovaniu repertoáru a jeho opätovnému uvádzaniu. Dnes sa Sutartinės prezentujú v regionálnom prostredí aj na kultúrnych podujatiach.

UNESCO zaradilo túto tradíciu v roku 2010 do svojho zoznamu. Vydanie mince z roku 2019 nebolo viazané na okrúhle historické výročie. Naopak, do centra pozornosti postavilo naďalej praktizovanú formu nehmotného kultúrneho dedičstva a popri stavbách alebo historických osobnostiach urobilo zo štátneho pamätného motívu aj ústne a hudobne odovzdávanú tradíciu.