2 Euro BK

Kostis Palamas patril k takzvanej Novej aténskej škole, literárnemu smeru, ktorý sa koncom 19. storočia vymedzil voči romantickej poézii predchádzajúcej generácie. Najprv pracoval ako novinár a literárny kritik a publikoval básne, poviedky a eseje. V dielach ako *Dodekalog cigána* a *Kráľova flauta* spájal námety z antiky, byzantských dejín, pravoslávnej tradície a gréckej ľudovej kultúry.

Palamas písal prevažne v dimotiki, v hovorovom ľudovom jazyku. Jeho dielo sa tak stalo súčasťou vtedajšieho gréckeho jazykového sporu. V správe, školstve a časti literatúry sa dlho používala katharevusa, opierajúca sa o starú gréčtinu, zatiaľ čo iní autori chceli presadiť každodenný jazyk ako základ modernej národnej literatúry. Palamas sa podieľal na tejto jazykovej a kultúrnej orientácii novým smerom.

Jeho meno sa spája aj s dejinami moderných olympijských hier. Napísal text olympijskej hymny, ktorej hudbu skomponoval Spyridon Samaras. Prvýkrát zaznela pri otvorení prvých olympijských hier novoveku v Aténach v roku 1896 a neskôr ju Medzinárodný olympijský výbor vyhlásil za oficiálnu olympijskú hymnu.

Zomrel v období nemeckej, talianskej a bulharskej okupácie Grécka počas druhej svetovej vojny. Na jeho pohrebe v Aténach sa zúčastnilo veľké množstvo ľudí. Smútočný obrad sa zmenil na verejnú demonštráciu proti okupácii; básnik Angelos Sikelianos pri tejto príležitosti predniesol báseň a dav spieval grécku štátnu hymnu.

Výber tohto výročia preto nesúvisí iba s Palamasovým literárnym dielom. Zároveň pripomína vývoj novogréckeho jazyka, kultúrne sebauvedomenie moderného gréckeho štátu, olympijskú tradíciu a historickú udalosť z obdobia okupácie.