Španielsko · Séria svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, 9. vydanie, Santiago de Compostela

Dátum vydania2. 2. 2018

Celkový náklad300 000

Maximum EÚ300 000

Edície6

Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene

NápisESPAÑA / 2018

DizajnérAlfonso Morales Muñoz

MincovňaFábrica Nacional de Moneda y Timbre / · Real Casa de la Moneda, Madrid

K emisnému nákladu

Pamätná minca pripomína Santiago de Compostela ako súčasť svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mesto bolo v roku 1985 zapísané do zoznamu svetového dedičstva pre svoju krásu, pamiatky, ako aj duchovný a kultúrny význam v stredoveku ako cieľ Jakubovej cesty. Motív zobrazuje sochu svätého Jakuba uprostred Svätej brány katedrály v Santiago de Compostela, ako aj nápis „ESPAÑA“.

Motív

Mesto Santiago de Compostela bolo v roku 1985 pre svoju krásu, pamiatky a duchovný a kultúrny význam mesta v stredoveku (pútnická cesta „Camino de Santiago“ alebo „Jakubská cesta“) vyhlásené za svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.

„Camino de Santiago“ alebo „Jakubská cesta“ je rozsiahla sieť starých pútnických ciest v celej Európe, ktoré sa zbiehajú pri hrobe St. Jakob v meste Santiago de Compostela na severozápade Španielska.

Motív mince zobrazuje sochu St. Jakob uprostred svätej brány katedrály v Santiago de Compostela. Na ľavom vnútornom prstenci mince je v polkruhu nad rokom vydania „2018“ uvedené slovo „ESPAÑA“. Pod ním je zobrazená značka mincovne.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie.

Pozadie k téme

Zobrazeným svätcom je Jakub Starší, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša a brat evanjelistu Jána. Podľa Nového zákona patril do užšieho okruhu Ježišových učeníkov a za vlády kráľa Herodesa Agrippu I. bol popravený. Stredoveká tradícia spája Jakuba s Pyrenejským polostrovom. Podľa nej sa jeho ostatky dostali do Galície a začiatkom 9. storočia ich tam objavili. Historicky sa toto prenesenie ostatkov nedá dokázať; tradícia hrobu však vytvorila základ vzniku pútnického miesta. Názov Santiago pochádza zo španielskeho označenia svätého Jakuba.

Nad uctievaným hrobom najprv vznikla svätyňa, neskôr katedrála. Výstavba jej románskej časti sa začala v 11. storočí; v nasledujúcich storočiach bola viackrát rozšírená a prestavaná. Budova preto spája románske, gotické a barokové prvky. Svätá brána sa nachádza na východnej strane katedrály. Otvára sa iba v takzvaných rokoch svätého Jakuba, keď sviatok apoštola 25. júla pripadne na nedeľu. Jej prechod je vtedy súčasťou náboženských zvykov pútnikov.

Od stredoveku viedli z mnohých častí Európy do Galície rôzne trasy. Pozdĺž týchto ciest vznikali kostoly, kláštory, ubytovne, hospice a mosty. Takzvaný Codex Calixtinus z 12. storočia obsahuje okrem iného informácie o etapách, svätyniach a miestnych zvykoch a považuje sa za rané svedectvo organizovaného putovania. Rozšíreným poznávacím znamením jakubských pútnikov sa stala lastúra svätého Jakuba.

Emisia patrí do španielskej série pamätných mincí v hodnote 2 eurá, ktorá sa venuje lokalitám svetového dedičstva UNESCO v Španielsku. Výber motívu preto nevysvetľuje jediné výročie. Postava apoštola a Svätá brána predstavujú dva prvky, ktoré bezprostredne spájajú náboženský cieľ púte s katedrálou.