Španielsko · Séria svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, 12. vydanie, historické centrum Toleda

Toledo leží na vyvýšenine nad riekou Tajo a v rôznych obdobiach bolo politickým a náboženským centrom Pyrenejského polostrova. Za vlády Vizigótov slúžilo mesto ako sídlo panovníkov; po islamskom dobytí patrilo k al-Andalus. V roku 1085 dobyl Toledo kráľ Alfons VI. z Leónu a Kastílie. Neskôr bolo mesto určitý čas sídlom kastílskeho dvora a úzko súviselo s panovaním Karola V. Historický obraz mesta preto spája rímske, vizigótske, islamské, židovské a kresťanské stopy. Staré mesto bolo v roku 1986 zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Pojem Mudéjar označuje architektonickú a umeleckú tradíciu, ktorá sa rozvíjala na územiach Španielska ovládaných kresťanmi. Prevzala formy a techniky islamského staviteľstva vrátane podkovovitých oblúkov, tehlového muriva, geometrickej výzdoby, drevených stropov a ornamentálnej štukovej výzdoby. Podieľali sa na nej aj moslimskí remeselníci, ktorí po kresťanskom dobytí žili pod novou vládou. Toledo patrí k miestam, kde je toto spojenie rôznych stavebných tradícií mimoriadne zreteľné.

Puerta del Sol je opevnená mestská brána v rámci historických hradieb Toleda. Jej priechody, veže a cimburie plnili obrannú aj reprezentačnú funkciu. Dnešný názov pochádza od slnečného symbolu, ktorý bol neskôr umiestnený na bráne.

Synagóga bola postavená z poverenia Samuela ha-Leviho, vysokého úradníka na dvore kastílskeho kráľa Petra I. Jej bohato zdobená modlitebňa odkazuje na vtedajšiu židovskú obec v Tolede a zároveň na kultúrnu výmenu v stredovekej Kastílii. Po vyhnaní Židov zo Španielska v roku 1492 bola budova využívaná na kresťanské účely. Dnes sa v nej nachádza sefardské múzeum.

Emisia patrí do španielskej série mincí, ktorá od roku 2010 predstavuje lokality svetového dedičstva UNESCO v krajine. Toledo teda nebolo vybrané pri príležitosti jediného výročia, ale ako ďalšia súčasť tohto pokračujúceho radu.