Španielsko · Séria svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, 9. vydanie, Santiago de Compostela

Zobrazeným svätcom je Jakub Starší, jeden z dvanástich apoštolov Ježiša a brat evanjelistu Jána. Podľa Nového zákona patril do užšieho okruhu Ježišových učeníkov a za vlády kráľa Herodesa Agrippu I. bol popravený. Stredoveká tradícia spája Jakuba s Pyrenejským polostrovom. Podľa nej sa jeho ostatky dostali do Galície a začiatkom 9. storočia ich tam objavili. Historicky sa toto prenesenie ostatkov nedá dokázať; tradícia hrobu však vytvorila základ vzniku pútnického miesta. Názov Santiago pochádza zo španielskeho označenia svätého Jakuba.

Nad uctievaným hrobom najprv vznikla svätyňa, neskôr katedrála. Výstavba jej románskej časti sa začala v 11. storočí; v nasledujúcich storočiach bola viackrát rozšírená a prestavaná. Budova preto spája románske, gotické a barokové prvky. Svätá brána sa nachádza na východnej strane katedrály. Otvára sa iba v takzvaných rokoch svätého Jakuba, keď sviatok apoštola 25. júla pripadne na nedeľu. Jej prechod je vtedy súčasťou náboženských zvykov pútnikov.

Od stredoveku viedli z mnohých častí Európy do Galície rôzne trasy. Pozdĺž týchto ciest vznikali kostoly, kláštory, ubytovne, hospice a mosty. Takzvaný Codex Calixtinus z 12. storočia obsahuje okrem iného informácie o etapách, svätyniach a miestnych zvykoch a považuje sa za rané svedectvo organizovaného putovania. Rozšíreným poznávacím znamením jakubských pútnikov sa stala lastúra svätého Jakuba.

Emisia patrí do španielskej série pamätných mincí v hodnote 2 eurá, ktorá sa venuje lokalitám svetového dedičstva UNESCO v Španielsku. Výber motívu preto nevysvetľuje jediné výročie. Postava apoštola a Svätá brána predstavujú dva prvky, ktoré bezprostredne spájajú náboženský cieľ púte s katedrálou.