Španielsko · Séria svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, 13. vydanie, Národný park Garajonay

Národný park bol zriadený v roku 1981 a zahŕňa takmer 4.000 hektárov v strednej a severnej časti La Gomery. Od roku 1986 je zapísaný na zozname svetového dedičstva. Jeho najvyšším bodom je 1.487 metrov vysoký Alto de Garajonay. Územie charakterizujú hlboko zarezané údolia a strmé horské svahy, ktoré vznikli v dôsledku vulkanického vývoja Kanárskych ostrovov.

Pre vegetáciu je rozhodujúce spolupôsobenie nadmorskej výšky a severovýchodného pasátu. Vlhké vzdušné masy sa zachytávajú na horách a často vytvárajú hmlu. Tá sa usádza na listoch a konároch a dodatočne zásobuje pôdu vodou. Tento jav, označovaný ako horizontálne zrážky, umožňuje napriek nízkemu množstvu bežných zrážok trvalo vysokú vlhkosť. Les tvoria rôzne vavrínovité dreviny, vresovec stromový a voskovník. Poskytuje tiež životný priestor mnohým druhom, ktoré sa vyskytujú iba na Kanárskych ostrovoch alebo v Makaronézii, medzi nimi holub vavrínový a holub bolleho.

Roque de Agando nie je stavbou, ale vulkanickým skalným telesom. Vznikol zo stuhnutej magmy vo vnútri niekdajšej sopky. Erózia odstránila mäkšiu okolitú horninu, zatiaľ čo odolnejšie jadro zostalo zachované. Agando patrí do skupiny takýchto skalných útvarov označovaných ako Los Roques a je chránené ako prírodná pamiatka.

Meno Garajonay sa tradične spája s legendou o Gare a Jonayovi. V rôznych verziách rozpráva o dvoch mladých milencoch z predhispánskeho ostrovného sveta, ktorým je zabránené v ich vzťahu, čo sa končí tragicky. Príbeh patrí ku kultúrnemu dedičstvu La Gomery; jeho historický základ nie je potvrdený.

Emisia súvisí so španielskou sériou mincí, ktorá od roku 2010 každoročne predstavuje lokality svetového dedičstva UNESCO v Španielsku. Výber Garajonay teda nadväzoval na tento dlhodobejší program, a nie na konkrétne výročie.