Taliansko · 2200. výročie úmrtia Tito Maccio Plauto

Plautus bol rímsky dramatik, autor komédií z obdobia ranej republiky. Pravdepodobne sa narodil okolo roku 250 pred n. l. v Sarsina na území dnešného severovýchodného Talianska. O jeho živote sa zachovalo len málo spoľahlivých údajov; neskoršie správy o jeho povolaniach a finančných ťažkostiach sa nepovažujú za overené. Za rok jeho úmrtia sa tradične uvádza 184 pred n. l.

Jeho hry patria k takzvanej *fabula palliata*, rímskemu spracovaniu gréckych komédií. Plautus čerpal najmä z gréckej novej komédie, jej námety však iba neprevádzal do latinčiny. Prispôsoboval ich očakávaniam rímskeho publika, využíval slovné hračky, hrubozrnné pointy, rytmicky rozmanité dialógy a hudobné časti. Dej sa väčšinou odohráva vo svete pôsobiacom grécky, spracúva však konflikty, ktoré boli blízke aj Rimanom: ľúbostné zápletky, nedostatok peňazí, autoritu v rodine, klamstvá a zámeny.

Typický je ustálený súbor postáv. Patria k nim mladí milenci, prísni otcovia, kupliari, lakomci, chvastaví vojaci a najmä vynaliezaví otroci. Títo často posúvajú dej dopredu tým, že prekabátia svojich pánov alebo pomôžu mladému páru. Takéto úlohy neboli individuálnymi portrétmi, ale rozpoznateľnými javiskovými typmi. Masky divákom uľahčovali ich rýchle zaradenie.

Pod Plautovým menom sa takmer v úplnosti zachovalo 21 komédií. K najznámejším patria *Amphitruo*, *Aulularia*, *Menaechmi* a *Miles gloriosus*. Jeho komédie zámen a charakterové typy ďalej pôsobili v dejinách európskeho divadla. *Menaechmi* ovplyvnili napríklad Shakespearovu *Komödie der Irrungen*; námety a postavy z iných hier boli až do novoveku mnohokrát nanovo spracované.

Za Plautovho života sa predstavenia konali najmä v rámci verejných slávností. Trvalé kamenné divadlá vznikli v Ríme až podstatne neskôr. Pamätná emisia teda nadväzuje nielen na tradične uvádzaný rok úmrtia, ale aj na rané obdobie latinskej literatúry a dejín divadla.