Blister bankovej kvality, 7-dielna súprava

1. mája 2004 pristúpili Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Česká republika, Maďarsko a Cyprus k Európskej únii. Európska únia sa tak rozrástla z 15 na 25 členských štátov. Išlo dovtedy o najväčšie kolo rozšírenia podľa počtu súčasne prijatých krajín.

Osem pristupujúcich štátov sa nachádzalo v strednej a východnej Európe a až do konca studenej vojny im vládli komunistické režimy. Ich prijatie preto súviselo s politickou a hospodárskou reorganizáciou Európy po roku 1989. Malta a Cyprus mali odlišné historické pozadie, ale aj ony boli už roky prepojené s európskou integráciou. Právo EÚ platí na Cypre iba na územiach kontrolovaných vládou Cyperskej republiky; v severnej časti ostrova je jeho uplatňovanie pozastavené.

Podmienkou pristúpenia boli okrem iného stabilné demokratické inštitúcie, fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť prevziať spoločné právo EÚ. Tieto požiadavky vychádzajú z kodanských kritérií formulovaných v roku 1993. Po niekoľkoročných rokovaniach bola zmluva o pristúpení podpísaná v apríli 2003 v Aténach. Takmer vo všetkých zúčastnených štátoch sa následne konali referendá, v ktorých sa väčšina v každom prípade vyslovila za pristúpenie.

Pre Fínsko malo nové zloženie únie aj bezprostredný regionálny význam. Pristúpením Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska pribudli do EÚ ďalšie štáty ležiace pri Baltskom mori. Estónsko, ktoré je s Fínskom geograficky prepojené a spájajú ho s ním úzke jazykové a kultúrne vzťahy, sa zároveň stalo členom toho istého politického spoločenstva.

Emisia navyše spadala do počiatočného obdobia národných 2-eurových pamätných mincí: až od roku 2004 mohli štáty používajúce euro raziť takéto mince v obehu s meniacimi sa národnými motívmi. Táto politická udalosť preto poskytla aktuálnu príležitosť využiť tento nový formát mincí. Dvanásť európskych hviezd pritom nezávisle od aktuálneho počtu členov symbolizuje jednotu a spolupatričnosť.