2 eurá proof

Iónske ostrovy ležia pri západnom pobreží Grécka. K tradičnej skupine „Eptanisa“, teda siedmim ostrovom, patria Korfu, Paxos, Lefkada, Ithaka, Kefalonia, Zakynthos a Kythira; okrem nich súostrovie zahŕňa množstvo menších ostrovov. Kythira však leží južne od Peloponézu, a teda mimo vlastného Iónskeho mora. Pojem „Eptanisa“ preto označuje historicko-politické a kultúrne spoločenstvo.

Na rozdiel od veľkej časti gréckej pevniny boli ostrovy po stáročia pod benátskou nadvládou a nepatrili trvalo k Osmanskej ríši. Po zániku Benátskej republiky v roku 1797 sa pomery vo vláde viackrát menili. Istý čas sa na nich podieľali Francúzsko a rusko-osmanské spojenectvo. V roku 1800 vznikla Republika siedmich zjednotených ostrovov, politické spoločenstvo formálne podriadené Osmanskej ríši s vlastnou správou.

Po napoleonských vojnách boli ostrovy v roku 1815 ustanovené ako „Zjednotený štát Iónskych ostrovov“ pod britskou ochranou. Mali vlastné politické inštitúcie, stáli však pod dohľadom britského vysokého komisára. V priebehu 19. storočia získalo vplyv hnutie Enosis, ktoré požadovalo pripojenie k už nezávislému gréckemu štátu. Tento cieľ presadzovali v iónskom parlamente najmä takzvaní radikáli.

K odovzdaniu došlo v súvislosti s politickou zmenou v Grécku. Po zosadení kráľa Otta v roku 1862 nastúpil na grécky trón Georg I., narodený v Dánsku. Veľká Británia následne súhlasila s odstúpením svojho protektorátu. Zjednotenie rozšírilo vtedajšie grécke štátne územie a naplnilo dlhoročnú požiadavku veľkej časti obyvateľstva ostrovov.

Obrazové symboly medzi cípmi hviezd nadväzujú na tradície a symboly jednotlivých ostrovov, medzi nimi na Odysea pre Ithaku, Afroditu pre Kythiru, lýru pre Lefkadu a trojzubec pre Paxos. Okrúhle výročie poskytlo Grécku príležitosť pripomenúť si politické pripojenie aj spoločnú identitu siedmich ostrovov.