Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 158 2014
Sada obehových mincí
PP
SOM PP
Luxembursko · 175. výročie luxemburskej nezávislosti
Náklad2 000
Emisná cena95,00 €
Dátum vydania6. 1. 2014
BalenieSada obehových mincí
Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene
Cena súpravy (2 mincí)79,00 €
K emisnému nákladu
Pamätná minca pripomína 175. výročie nezávislosti Luxemburského veľkovojvodstva. Motív zobrazuje vpravo portrét Jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu Henri v pravom profile a vľavo letopočty „1839“ a „2014“ a nápis „LËTZEBUERG“. Pod nimi sú slová „ONOFHÄNGEGKEET“ a „175 Joër“.
Motív
Vnútorná časť mince zobrazuje na pravej strane portrét Jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu Henriho z profilu sprava a na ľavej strane vertikálne usporiadané letopočty „1839“ a „2014“, ako aj názov štátu, ktorý mincu vydal, „LËTZEBUERG“. V spodnej časti vnútornej časti mince sú slová „ONOFHÄNGEGKEET“ a „175 Joër“.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Rok 1839 neoznačuje vznik Luxembourgu ako veľkovojvodstva. K nemu došlo už v roku 1815 na Viedenskom kongrese. Luxembourg bol vtedy odovzdaný holandskému kráľovi Wilhelmovi I. ako samostatné veľkovojvodstvo a zároveň sa stal členom Deutscher Bund. Existovala personálna únia: holandský kráľ bol v personálnej únii zároveň aj veľkovojvodom Luxembourgu.
Po Belgickej revolúcii v roku 1830 sa veľká časť luxemburského obyvateľstva pripojila k povstaniu proti holandskej nadvláde. V nasledujúcich rokoch bola územná príslušnosť krajiny sporná. Londýnska zmluva z 19. apríla 1839 napokon upravila rozdelenie Luxembourgu. Prevažne frankofónna západná časť pripadla Belgicku a dnes tvorí belgickú provinciu Luxembourg. Východná časť zostala ako veľkovojvodstvo pod vládou Wilhelma I. Jej územie sa v podstate zhoduje s dnešným štátom Luxembourg.
Nezávislosť z roku 1839 bola preto súčasťou dlhšieho procesu štátneho vývoja. Luxembourg zostal spočiatku spojený s Nizozemskom personálnou úniou a až do rozpustenia Deutscher Bund v roku 1866 patril k tomuto spolku štátov. Personálna únia sa skončila v roku 1890, pretože vo veľkovojvodstve platili iné nástupnícke pravidlá ako v Nizozemsku. Potom luxemburský trón prešiel na rod Nassau-Weilburg.
Veľkovojvoda Henri je od októbra 2000 hlavou luxemburského štátu. Na tomto poste vystriedal svojho otca, veľkovojvodu Jeana, po jeho abdikácii. Ako veľkovojvoda stojí Henri na čele konštitučnej monarchie; politická tvorba vôle prebieha v rámci parlamentnej demokracie. Portrét panovníka na minci tak vytvára spojenie medzi historickým štátnym jubileom a dnešnou formou štátu. Portréty úradujúceho veľkovojvodu pravidelne tvoria súčasť dizajnu luxemburských euromincí.
Výročie poskytlo príležitosť pripomenúť si územné usporiadanie z roku 1839, z ktorého vzišiel dnešný Luxembourg. Luxemburské slová „Onofhängegkeet“ a „Joër“ zároveň poukazujú na úlohu luxemburčiny ako národného jazyka a ako vyjadrenia samostatnej štátnej identity.
Po Belgickej revolúcii v roku 1830 sa veľká časť luxemburského obyvateľstva pripojila k povstaniu proti holandskej nadvláde. V nasledujúcich rokoch bola územná príslušnosť krajiny sporná. Londýnska zmluva z 19. apríla 1839 napokon upravila rozdelenie Luxembourgu. Prevažne frankofónna západná časť pripadla Belgicku a dnes tvorí belgickú provinciu Luxembourg. Východná časť zostala ako veľkovojvodstvo pod vládou Wilhelma I. Jej územie sa v podstate zhoduje s dnešným štátom Luxembourg.
Nezávislosť z roku 1839 bola preto súčasťou dlhšieho procesu štátneho vývoja. Luxembourg zostal spočiatku spojený s Nizozemskom personálnou úniou a až do rozpustenia Deutscher Bund v roku 1866 patril k tomuto spolku štátov. Personálna únia sa skončila v roku 1890, pretože vo veľkovojvodstve platili iné nástupnícke pravidlá ako v Nizozemsku. Potom luxemburský trón prešiel na rod Nassau-Weilburg.
Veľkovojvoda Henri je od októbra 2000 hlavou luxemburského štátu. Na tomto poste vystriedal svojho otca, veľkovojvodu Jeana, po jeho abdikácii. Ako veľkovojvoda stojí Henri na čele konštitučnej monarchie; politická tvorba vôle prebieha v rámci parlamentnej demokracie. Portrét panovníka na minci tak vytvára spojenie medzi historickým štátnym jubileom a dnešnou formou štátu. Portréty úradujúceho veľkovojvodu pravidelne tvoria súčasť dizajnu luxemburských euromincí.
Výročie poskytlo príležitosť pripomenúť si územné usporiadanie z roku 1839, z ktorého vzišiel dnešný Luxembourg. Luxemburské slová „Onofhängegkeet“ a „Joër“ zároveň poukazujú na úlohu luxemburčiny ako národného jazyka a ako vyjadrenia samostatnej štátnej identity.
Zaujímavosti
Táto súprava obsahuje všetkých osem obehových mincí od 1 centa do 2 eur, 2-eurovú pamätnú mincu „175. výročie luxemburskej nezávislosti“ (CC158) a 2-eurovú pamätnú mincu „50. výročie nástupu veľkovojvodu Jean na trón“ (CC179), nominálna hodnota: 7,88 €.