Luxembursko · 175. výročie luxemburskej nezávislosti

Rok 1839 neoznačuje vznik Luxembourgu ako veľkovojvodstva. K nemu došlo už v roku 1815 na Viedenskom kongrese. Luxembourg bol vtedy odovzdaný holandskému kráľovi Wilhelmovi I. ako samostatné veľkovojvodstvo a zároveň sa stal členom Deutscher Bund. Existovala personálna únia: holandský kráľ bol v personálnej únii zároveň aj veľkovojvodom Luxembourgu.

Po Belgickej revolúcii v roku 1830 sa veľká časť luxemburského obyvateľstva pripojila k povstaniu proti holandskej nadvláde. V nasledujúcich rokoch bola územná príslušnosť krajiny sporná. Londýnska zmluva z 19. apríla 1839 napokon upravila rozdelenie Luxembourgu. Prevažne frankofónna západná časť pripadla Belgicku a dnes tvorí belgickú provinciu Luxembourg. Východná časť zostala ako veľkovojvodstvo pod vládou Wilhelma I. Jej územie sa v podstate zhoduje s dnešným štátom Luxembourg.

Nezávislosť z roku 1839 bola preto súčasťou dlhšieho procesu štátneho vývoja. Luxembourg zostal spočiatku spojený s Nizozemskom personálnou úniou a až do rozpustenia Deutscher Bund v roku 1866 patril k tomuto spolku štátov. Personálna únia sa skončila v roku 1890, pretože vo veľkovojvodstve platili iné nástupnícke pravidlá ako v Nizozemsku. Potom luxemburský trón prešiel na rod Nassau-Weilburg.

Veľkovojvoda Henri je od októbra 2000 hlavou luxemburského štátu. Na tomto poste vystriedal svojho otca, veľkovojvodu Jeana, po jeho abdikácii. Ako veľkovojvoda stojí Henri na čele konštitučnej monarchie; politická tvorba vôle prebieha v rámci parlamentnej demokracie. Portrét panovníka na minci tak vytvára spojenie medzi historickým štátnym jubileom a dnešnou formou štátu. Portréty úradujúceho veľkovojvodu pravidelne tvoria súčasť dizajnu luxemburských euromincí.

Výročie poskytlo príležitosť pripomenúť si územné usporiadanie z roku 1839, z ktorého vzišiel dnešný Luxembourg. Luxemburské slová „Onofhängegkeet“ a „Joër“ zároveň poukazujú na úlohu luxemburčiny ako národného jazyka a ako vyjadrenia samostatnej štátnej identity.