San Marino · 500. výročie úmrtia Pinturicchia

Pinturicchio bolo prímeno Bernardina di Betto, ktorý sa narodil okolo roku 1454 v Perugii. Toto meno možno voľne chápať ako „malý maliar“. Patril k umbrijskému renesančnému maliarstvu a pôsobil predovšetkým ako freskár. V Ríme sa podieľal na výzdobe Sixtínskej kaplnky, pravdepodobne v okruhu Perugina. Neskôr vo Vatikáne vytvoril pre pápeža Alexandra VI. niekoľko miestností, ktoré sú dnes známe ako Borgiaho apartmány. K jeho ďalším dielam patria fresky v Piccolominiho knižnici v dóme v Siene. Pinturicchio tam zomrel v roku 1513.

Vybraná freska sa nachádza v Baglioniho kaplnke kostola Santa Maria Maggiore v Spelle, meste v Umbrii. Je súčasťou obrazového cyklu o Márii a Kristovom detstve, ktorý Pinturicchio vytvoril okolo prelomu 15. a 16. storočia na objednávku Troila Baglioniho. Zobrazenie spája biblický dej s architektúrou námestia vybudovanou podľa pravidiel centrálnej perspektívy. Postavy a stavby pritom nie sú historicky rekonštruované, ale prenesené do obrazového sveta talianskej renesancie.

Scéna vychádza z Lukášovho evanjelia. Dvanásťročný Ježiš cestuje s Máriou a Jozefom na sviatok Pesach do Jeruzalema. Na ceste späť si jeho rodičia všimnú, že chýba. Po troch dňoch hľadania ho nájdu v chráme, kde počúva zákonníkov a rozpráva sa s nimi. Tradičným označením „lekári“ sa preto nemyslia zdravotníci, ale učitelia a vykladači náboženského zákona.

Bezprostredná biografická súvislosť Pinturicchia so San Marínom nie je zrejmá. Výber skôr zapadá do rámca sanmarínskych mincových emisií venovaných umelcom a kultúrnym výročiam z talianskeho kultúrneho priestoru. Výročie Pinturicchiovho úmrtia poskytlo jednoznačne datovateľnú príležitosť; freska zároveň ponúkla jedno konkrétne dielo, ktoré bolo možné použiť ako námet aj v malom formáte mince.