Nemecko · Spoločné vydanie, Nemecko – Francúzsko, 50. výročie Élysée-Vertrag

Élyzejská zmluva bola uzavretá 22. januára 1963 v parížskom Élysée-Palast. Bola výsledkom dlhšieho zbližovania medzi Spolkovou republikou Nemecko a Francúzskom. Po niekoľkých vojnách, nemeckej okupácii Francúzska a zločinoch druhej svetovej vojny mala byť niekdajšia rivalita nahradená trvalo upravenou spoluprácou. Už v 1950. rokoch oba štáty spolupracovali na budovaní Európskeho spoločenstva uhlia a ocele a Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Zmluva zaväzovala vlády k pravidelným konzultáciám. Tie sa týkali najmä zahraničnej politiky, obrany a otázok vzdelávania a mládeže. Nevytvorila tým nový európsky orgán, ale inštitucionalizovala bilaterálnu koordináciu. Bezprostredným dôsledkom bolo založenie Deutsch-Französisches Jugendwerk v roku 1963. Výmenné programy, partnerstvá miest a stretnutia žiačok, žiakov a študentov mali podporiť porozumenie aj v spoločenskej oblasti.

Konrad Adenauer bol v rokoch 1949 až 1963 prvým spolkovým kancelárom Spolkovej republiky. Jeho politika smerovala k začleneniu Západného Nemecka do západných aliancií a k európskej spolupráci. Charles de Gaulle, významný predstaviteľ „Slobodného Francúzska“ počas druhej svetovej vojny, bol od roku 1959 prezidentom Piatej Francúzskej republiky. Obaja politici sledovali cieľ úzkej nemecko-francúzskej spolupráce, hoci ich predstavy o zahraničnopolitickom smerovaní Európy sa úplne nezhodovali.

Tieto rozdiely sa prejavili pri nemeckej ratifikácii: Bundestag postavil pred zmluvu preambulu, ktorá výslovne zdôrazňovala vzťahy so Spojenými štátmi, NATO a európsku integráciu. De Gaulle naopak presadzoval Európu viac nezávislú od USA.

Nemecko a Francúzsko vydali v roku 2013 mince so spoločným návrhom. Voľba zosúladeného motívu zodpovedala predmetu spomienky: Zmluva sa považuje za základ pravidelnej nemecko-francúzskej vládnej spolupráce a ovplyvnila politickú koordináciu oboch štátov v rámci Európy.