Deutsch
English
Français
Español
Italiano
Nederlands
Português
Slovenčina
Hrvatski
Slovenščina
Lietuvių
Eesti
Български
CC 92 2011
2-eurová minca
PP
2 Euro PP (2. PP-súprava 2009-2012)
Luxembursko · Jean du Luxembourg
Náklad3 000
Emisná cena85,00 €
Dátum vydania3. 2. 2011
Balenie2. sada PP 2009-2012
Nápis na hrane2 ★ ★ × 6, striedavo zvislo/prevrátene
Cena súpravy (6 mincí)359,00 €
K emisnému nákladu
Minca pripomína 50. výročie vymenovania veľkovojvodu Jeana jeho matkou, veľkovojvodkyňou Charlotte, za zástupcu veľkovojvodu. Motív zobrazuje veľkovojvodu Henriho v poloprofile, za ním sú stupňovito umiestnené portréty veľkovojvodu Jeana a veľkovojvodkyne Charlotte. Nad podobizňami je nápis „LËTZEBUERG“, pod nimi sú vyryté mená zobrazených veľkovojvodských výsostí.
Motív
Vnútorná časť mince zobrazuje na pravej strane portrét Jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu Henri v polprofile smerom doľava, za ním doľava odstupňované portréty veľkovojvodu Jean a veľkovojvodkyne Charlotte. Nad tromi portrétmi sa nachádza text „LËTZEBUERG“. Nad ním je medzi značkou mincovne a značkou mincmistra uvedený rok vydania „2011“. Pod jednotlivými portrétmi sú vyryté mená kráľovských výsostí.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.
Pozadie k téme
Francúzsky titul „lieutenant-représentant“ označuje v Luxembursku zástupcu hlavy štátu. Úradujúci veľkovojvoda ním môže poveriť následníka trónu, aby vykonával časť jeho ústavných úloh. Vymenovanie neznamená ani abdikáciu, ani predčasnú zmenu na tróne. Umožňuje skôr postupný prechod výkonu úradných záležitostí a dáva budúcej hlave štátu príležitosť vykonávať štátne povinnosti už pred svojím nástupom na trón.
Charlotte bola od roku 1919 veľkovojvodkyňou. Na trón nastúpila po abdikácii svojej staršej sestry Marie-Adelheid. V ľudovom hlasovaní v tom istom roku sa väčšina obyvateľstva Luxemburska vyslovila za zachovanie monarchie. Počas nemeckej okupácie Luxemburska v druhej svetovej vojne odišli Charlotte, jej rodina a vláda do exilu. Odtiaľ sa okrem iného prihovárala obyvateľstvu v rozhlasových prejavoch. Po skončení vojny sa vrátila do Luxemburska. Jej vláda sa skončila v roku 1964 abdikáciou.
Jean, najstarší syn Charlotte, bol počas druhej svetovej vojny vojakom v britskej jednotke Irish Guards. Po návrate postupne preberal čoraz viac verejných a štátnych úloh. Tri roky po začiatku svojho pôsobenia ako zástupca vystriedal svoju matku na poste veľkovojvodu. Vo funkcii zostal do roku 2000 a potom abdikoval v prospech svojho najstaršieho syna Henriho.
Zvolený dátum výročia tak odkazuje na usporiadaný dynastický a ústavný prechod. Zároveň spája tri po sebe nasledujúce generácie luxemburského panovníckeho rodu. K podobnej príprave zmeny na tróne došlo neskôr znova: Jean pred vlastnou abdikáciou tiež vymenoval Henriho za „lieutenant-représentant“. Táto udalosť sa preto okrem osobného rodinného jubilea hodila aj na znázornenie inštitucionálnej kontinuity luxemburskej monarchie.
Charlotte bola od roku 1919 veľkovojvodkyňou. Na trón nastúpila po abdikácii svojej staršej sestry Marie-Adelheid. V ľudovom hlasovaní v tom istom roku sa väčšina obyvateľstva Luxemburska vyslovila za zachovanie monarchie. Počas nemeckej okupácie Luxemburska v druhej svetovej vojne odišli Charlotte, jej rodina a vláda do exilu. Odtiaľ sa okrem iného prihovárala obyvateľstvu v rozhlasových prejavoch. Po skončení vojny sa vrátila do Luxemburska. Jej vláda sa skončila v roku 1964 abdikáciou.
Jean, najstarší syn Charlotte, bol počas druhej svetovej vojny vojakom v britskej jednotke Irish Guards. Po návrate postupne preberal čoraz viac verejných a štátnych úloh. Tri roky po začiatku svojho pôsobenia ako zástupca vystriedal svoju matku na poste veľkovojvodu. Vo funkcii zostal do roku 2000 a potom abdikoval v prospech svojho najstaršieho syna Henriho.
Zvolený dátum výročia tak odkazuje na usporiadaný dynastický a ústavný prechod. Zároveň spája tri po sebe nasledujúce generácie luxemburského panovníckeho rodu. K podobnej príprave zmeny na tróne došlo neskôr znova: Jean pred vlastnou abdikáciou tiež vymenoval Henriho za „lieutenant-représentant“. Táto udalosť sa preto okrem osobného rodinného jubilea hodila aj na znázornenie inštitucionálnej kontinuity luxemburskej monarchie.