Sada obehových mincí BU – vydanie 3

Córdoba bola už v rímskom období významným mestským centrom. Po islamskom dobytí Pyrenejského polostrova sa mesto v roku 756 stalo hlavným mestom nezávislého emirátu Córdoba a v roku 929 hlavým mestom kalifátu, ktorý z neho vznikol. Najmä v 10. storočí bolo politickým, hospodárskym a duchovným centrom západného Stredomoria. Po rozpade kalifátu Córdoba viackrát zmenila svojho vládcu, až kým mesto v roku 1236 nedobyl kráľ Ferdinand III. Kastílsky.

Výstavba Veľkej mešity sa začala koncom 8. storočia za vlády emira Abd ar-Rahman I. Viacerí panovníci ju v nasledujúcich storočiach rozširovali. Charakteristické sú pod sebou usporiadané podkovovité a polkruhové oblúky so striedajúcimi sa svetlými a načervenalými klenákmi. Mnohé stĺpy a hlavice pochádzali zo starších rímskych a vizigótskych stavieb alebo boli vyhotovené podľa antických vzorov. Súčasťou komplexu sú aj bohato vybavené modlitebné priestory z obdobia kalifátu.

Po kresťanskom dobytí bola mešita vysvätená ako kostol. V priebehu storočí vznikli kaplnky a ďalšie kresťanské stavebné prvky. V 16. storočí bol uprostred bývalej modlitebnej sály vybudovaný nový chórový priestor katedrály s priečnou loďou. Aj bývalý minaret bol neskôr obostavaný kresťanskou zvonicou. Stavba tak viditeľne spája rôzne etapy dejín mesta.

UNESCO najprv zapísalo mešitu-katedrálu do Zoznamu svetového dedičstva. Neskôr bola chránená oblasť rozšírená na veľké časti historického centra. Patria k nim okrem iného bývalá židovská štvrť, areál rímskeho mosta a uličné priestory, ktorých základná štruktúra pochádza z rôznych historických období.

Táto emisia otvorila španielsku sériu mincí venovanú lokalitám svetového dedičstva UNESCO v krajine. Výber Córdoby tak nebol spätý iba s jedným výročím, ale so začiatkom dlhodobej série, v rámci ktorej bola každý rok predstavená jedna španielska lokalita svetového dedičstva.