Slovensko · 20. výročie 17. 11. 1989

17. november má v českej a slovenskej kultúre historickej pamäti dvojaký historický význam. V roku 1939 reagovala nemecká okupačná moc na študentské protesty v Protektoráte Čechy a Morava zatvorením českých vysokých škôl. Deväť študentov a pracovníkov vysokých škôl bolo popravených, viac ako tisíc študentov bolo deportovaných do koncentračného tábora Sachsenhausen. V exile bol 17. november následne vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na túto predhistóriu nadviazala v roku 1989 oficiálne povolená študentská demonštrácia v Prahe.

Pochod, pôvodne plánovaný ako spomienkové podujatie, sa zmenil na protest proti komunistickej vláde v Československu. Bezpečnostné zložky zhromaždenie v centre Prahy násilne rozohnali. Tento postup vyvolal ďalšie demonštrácie, štrajky a politické zoskupenia. V Prahe vzniklo Občianske fórum okolo spisovateľa a disidenta Václava Havla. V Bratislave vzniklo hnutie „Öffentlichkeit gegen Gewalt“ ako samostatné slovenské opozičné hnutie. Do protestov sa zapojili aj divadlá, univerzity a zamestnanci podnikov.

Pod verejným tlakom Komunistická strana v priebehu niekoľkých týždňov stratila ústavne zabezpečenú vedúcu úlohu. Bola vymenovaná vláda za účasti dovtedajšej opozície. Koncom decembra zvolilo Federálne zhromaždenie Václava Havla za prezidenta republiky; Alexander Dubček, ústredná osobnosť Pražskej jari z roku 1968, sa stal predsedom parlamentu. V júni 1990 sa po prvýkrát po desaťročiach konali slobodné parlamentné voľby.

Pre Slovensko tak tento pamätný deň odkazuje na demokratické usporiadanie vtedajšieho spoločného československého štátu a zároveň na činnosť slovenského občianskeho hnutia. Po pokojnom rozdelení Československa v roku 1993 zostalo toto dedičstvo súčasťou politickej pamäti oboch nástupníckych štátov. Emisia navyše pripadla na rok, v ktorom Slovensko zaviedlo euro; výročie tak mohlo byť znázornené na novej slovenskej obežnej minci.