Coincard – francúzska verzia

Belgicko patrilo medzi prvé krajiny, v ktorých štát sám podporoval výstavbu železníc. V roku 1835 bola medzi Bruselom a Mechelenom otvorená prvá verejná parná železničná trať na európskej pevnine. Sieť mala spájať jednotlivé časti krajiny, napojiť prístav v Antverpách na priemyselné oblasti a uľahčiť prepravu uhlia, ocele, ako aj ďalšieho tovaru. V nasledujúcich desaťročiach vznikla hustá sieť tratí pozostávajúca zo štátnych a súkromných železníc; mnohé súkromné trate neskôr prešli do štátnych rúk.

Po prvej svetovej vojne bolo potrebné obnoviť poškodené zariadenia a nanovo finančne usporiadať železničnú prevádzku. Železnica preto prestala podliehať bezprostrednej správe ministerstva a bola premenená na samostatnejšie riadenú národnú spoločnosť. Tým sa mal zachovať verejný charakter siete a zároveň jasnejšie upraviť prevádzkové a účtovné kompetencie.

Obe skratky odrážajú viacjazyčnosť Belgicka: NMBS znamená „Nationale Maatschappij der Belgische Spoorwegen“, SNCB znamená „Société nationale des chemins de fer belges“. V nemecky hovoriacej časti krajiny sa používa aj označenie „Národná spoločnosť belgických železníc“. Paralelné názvy dodnes patria k verejnému obrazu spoločnosti.

Organizačná štruktúra belgických železníc sa neskôr viackrát zmenila. Dnes NMBS/SNCB prevádzkuje predovšetkým osobné vlaky a spravuje železničné stanice, zatiaľ čo Infrabel zodpovedá za železničnú sieť, signalizačnú techniku a riadenie dopravy. Belgický štát je vlastníkom oboch spoločností.

Vydanie mince teda nepripomína iba výročie spoločnosti. Zároveň pripomína inštitucionálnu reorganizáciu dopravného prostriedku, ktorý v centrálne položenom európskom štáte prepája dochádzku, regionálne spojenia a medzinárodné železničné trate. Okrúhle výročie poskytlo jasne datovateľný podnet na vydanie štátnej pamätnej mince.