Taliansko · 10 rokov HMÚ

Hospodárska a menová únia vznikla v niekoľkých etapách. Ústredným právnym základom bola Zmluva z Maastrichtu, ktorá bola dohodnutá začiatkom 90. rokov. Stanovila takzvané konvergenčné kritériá, ktoré mali štáty splniť pred účasťou na spoločnej mene. Patrili k nim požiadavky týkajúce sa cenovej stability, verejných financií, výmenných kurzov a dlhodobých úrokových sadzieb. Súčasne s Európskou centrálnou bankou a národnými centrálnymi bankami vzniklo spoločné menovopolitické usporiadanie.

Na začiatku sa menovej únie zúčastňovalo jedenásť štátov. Ich výmenné kurzy boli neodvolateľne stanovené a právomoc v oblasti menovej politiky prešla na Eurosystém. Euro spočiatku slúžilo predovšetkým bezhotovostnému platobnému styku, účtovníctvu a finančným trhom. Bankovky a mince boli uvedené do obehu až v roku 2002. Počas prechodného obdobia sa dovtedajšie národné meny vymieňali v stanovených kurzoch. Ďalšie štáty neskôr pristúpili k eurozóne; v čase vydania pamätnej mince k nej patrilo aj Slovensko, ktoré začiatkom roka 2009 zaviedlo euro.

Spoločná mena sa odlišuje od obyčajnej dohody o výmenných kurzoch. Zúčastnené krajiny už nevykonávajú samostatnú menovú politiku a nemôžu meniť vonkajšiu hodnotu svojej bývalej národnej meny. Rozhodnutia o kľúčových úrokových sadzbách a nástrojoch menovej politiky sa prijímajú pre celú eurozónu. Finančná a rozpočtová politika však v zásade zostáva v národnej pôsobnosti, podlieha však európskym pravidlám a koordinačným postupom.

To, že všetky vtedajšie členské štáty eurozóny použili rovnaký motív, zodpovedalo cezhraničnému charakteru témy. O návrhu sa rozhodlo vo verejnom internetovom hlasovaní. Zámerne jednoduchý obrazový jazyk pripomínajúci ranú kresbu čiarami mal symbolizovať vývoj hospodárskej výmeny od výmenného obchodu až po spoločnú európsku menu. Mince tak neodkazovala iba na určitý dátum, ale aj na inštitucionálny a hospodársky integračný proces, ktorý stál za eurom.