Estónsko · 500. výročie prvej tlače textu v estónčine

Dátum vydania30. 1. 2025

Celkový náklad850 000

Maximum EÚ850 000

Edície2

Nápis na hraneEESTI × 2, striedavo zvislo/obrátene, oddelené bodkami

NápisEESTI RAAMAT 500 / 1525 / 2025

DizajnérBalezdrov Svetlin

MincovňaUAB Lietuvos monetų kalykla, Vilnius (Lithuania)

K emisnému nákladu

Minca pripomína 500. výročie prvého vydania s estónskymi slovami a počiatky estónskeho literárneho jazyka. Motív zobrazuje knihy uložené nad sebou a vedľa seba, ktoré spolu vytvárajú veľké písmeno „E“ a symbolizujú tradíciu estónskeho literárneho jazyka. Súčasťou motívu je aj nápis „EESTI RAAMAT 500“ („500 rokov kníh v estónčine“) a letopočet 1525 ako dátum prvého vydania knihy v estónčine.

Motív

Vnútorná časť mince zobrazuje knihy položené na sebe alebo vedľa seba, ktoré spolu vytvárajú veľké písmeno „E“ ako symbol tradície estónskeho literárneho jazyka, ako aj nápis „EESTI RAAMAT 500“, teda „500 rokov kníh v estónčine“, a letopočet 1525 ako dátum prvého vydania knihy v estónčine. Ďalej je uvedený rok vydania „2025“.

Na vonkajšom prstenci mince je zobrazených dvanásť hviezd európskej vlajky.

Pozadie k téme

Najstaršia estónska kníhtlač vznikla v prostredí reformácie. Reformátori chceli šíriť náboženské texty nielen v latinčine, ale aj v jazykoch obyvateľstva. Vtedajšie Livland, ku ktorému patrilo územie dnešného Estland, preto vznikali preklady určené miestnemu obyvateľstvu. Cirkev, správa a kníhtlač však boli dlhý čas ovplyvnené nemčinou a latinčinou.

Z najstaršej známej tlačoviny s estónskym textom sa nezachoval žiadny exemplár. Jej existenciu možno doložiť lübeckými spismi. Podľa nich úrady skonfiškovali zásielku luteránskych spisov určených pre Livland. O presnom znení, rozsahu a konkrétnej jazykovej podobe estónskej časti je preto známe len málo.

Najstarším čiastočne zachovaným estónskym tlačeným dielom je luteránsky katechizmus z roku 1535. Napísal ho duchovný Simon Wanradt a do estónčiny ho preložil Johann Koell. Ani táto kniha sa nezachovala úplná: fragmenty boli objavené až v 20. storočí po tom, čo sa jej strany použili na spevnenie neskoršej knižnej väzby.

Jednotný spisovný jazyk vznikal postupne. Najprv sa vedľa seba rozvíjali severoestónske a juhoestónske písomné tradície. Duchovné preklady, gramatiky a slovníky prispeli k ustáleniu slovnej zásoby, pravopisu a skladby viet. Ďalším oporným bodom bol úplný preklad Biblie z roku 1739, ktorý vychádzal zo severoestónčiny. V 19. storočí noviny, školské učebnice a literárne diela rozšírili používanie estónčiny aj mimo cirkevnej oblasti. Počas národného obrodenia sa jazyk stal aj ústredným nositeľom estónskej kultúrnej a politickej samoorganizácie.

Zvolený motív mince preto neodkazuje len na jedno stratené tlačené dielo. Predstavuje proces trvajúci celé stáročia, v ktorom sa z regionálnych jazykových foriem vyvinul štandardizovaný literárny a štátny jazyk. Výročie sa v Estland okrem toho pripomínalo ako celoštátny tematický rok estónskej knihy.