2 Euro BK

Herman Gesellius (1874–1916), Armas Lindgren (1874–1929) a Eliel Saarinen (1873–1950) boli fínski architekti. Už počas štúdia v Helsinkách založili spoločný ateliér, ktorý fungoval v rokoch 1896 až 1905. Ich spolupráca spadá do obdobia, keď sa vo Fínsku formovala samostatná národná kultúra. Krajina vtedy patrila ako veľkokniežatstvo k Ruskej ríši; zároveň vo verejnom živote nadobúdali väčšiu váhu fínsky jazyk, história a ľudové tradície.

Architekti spájali medzinárodné prúdy secesie s motívmi, materiálmi a stavebnými formami, ktoré sa považovali za fínske. Charakteristické boli okrem iného prírodný kameň, nepravidelné stavebné hmoty, strmé strechy a odkazy na stredoveké kostoly a hrady. Tento smer sa často označuje ako fínsky národný romantizmus. Architektúra pritom neslúžila iba praktickým účelom, ale aj zobrazovaniu kultúrnej identity.

K spoločným prácam ateliéru patrí fínsky pavilón pre svetovú výstavu v Paríži v roku 1900. Vďaka nemu sa nová fínska architektúra preslávila aj mimo krajiny. Trojica navrhla aj Fínske národné múzeum v Helsinkách, ktorého podoba pripomína stredoveké kamenné stavby. Ďalším spoločným projektom bol Hvitträsk pri Kirkkonummi, komplex budov určený na bývanie a prácu v ateliéri. Architekti tam určitý čas žili a pracovali.

Po ukončení činnosti spoločného ateliéru sa vydali každý vlastnou cestou. Lindgren pôsobil okrem iného ako učiteľ a profesor vo Fínsku. Saarinen neskôr pracoval v Spojených štátoch a tam ovplyvnil architektonické vzdelávanie v komplexe Cranbrook v Michigane. Gesellius pokračoval vo svojej činnosti vo Fínsku, v neskorších rokoch ho však zdravotný stav obmedzoval.

Dátum vydania súvisí so 150. výročím narodenia Gesellia a Lindgrena v roku 2024. Saarinen bol zahrnutý preto, že táto trojica je vnímaná predovšetkým ako jednotná skupina architektov vďaka spoločnému ateliéru a jeho stavbám.